Vidieť na tehotenskom teste dva jasne červené pásiky je zvláštny pocit. Vedela som, že tam budú. Intuícia mi to hovorila už pár dní. Že sa cítim inak, nie zle, ale jednoducho inak, že sa mi chvíľkami zvláštnym spôsobom chveje srdce, že mávam závraty, že neznesiem odrazu na očiach okuliare, že sa ráno prebúdzam neuveriteľne vyhladovaná. Nechala som pozitívny test ležať na práčke v kúpeľni a chodili sme sa naň s manželom na striedačku celé popoludnie pozerať. (Či sú tie pásiky naozaj dva, či niektorý nezmizol, či sa nám nesníva.)
Videla som ho na ultrazvuku. Je maličké ako citrónik, krásne mu bije srdiečko, má ručičky aj nožičky, a stále sa mrví. Keď mi ho lekárka večer v nemocnici ukazovala na monitore, ležalo na brušku a intenzívne sa hýbalo. Je to strašne fajn pocit, strašne fajn obdobie plné nepoznaných pocitov. Kvôli menším zdravotným komplikáciám som na péenke, budem ležať v posteli takmer do Vianoc, ale aj tak som naplnená blaženosťou. A mám skvelého manžela, ktorý je tu stále so mnou. Rozváža ma po lekároch, čaká na mňa dlhé hodiny, upratuje, nakupuje, varí, perie aj žehlí, robí za mňa úplne všetko. Popri tom ma hladí po brušku, bozkáva, nosí mi sladkosti. Veľmi si to cením.
