126. O šťastí

Čakať dieťa je ten najkrajší pocit na svete. Keď som ešte nebola tehotná, veľakrát som si predstavovala, aké to asi je nosiť dieťa pod srdcom, či ma to zmení, čo mi tehotenstvo prinesie a o čo ma oberie, ako ho budem prežívať. Predstavovala som si nepredstaviteľné, to sa nedá len tak si fabulovať v mysli, to sa musí zažiť. Lebo koľajničky na tehotenskom teste skutočne všetko zmenia. K lepšiemu. Spočiatku som bola možno prekvapená, že to prišlo tak skoro, tak rýchlo. Vo svete dennodenných komplikácií je ľahké pozabudnúť, že príroda je múdra a má svoje vlastné pravidlá. Pamätám sa, že som sa trochu bála. Na teste nabehli rýchlosťou blesku dve čiarky a ja som na ne neveriacky pozerala, hoci som už niekoľko dní vedela, že tam budú, bola som si tým takmer istá. Kedysi som niekde čítala, že žena intuitívne vie, cíti, že je tehotná. Ja som to vedela tiež. Neviem vám vysvetliť, prečo, jednoducho som sa cítila akosi inak. Celkom zvláštne. Nechala som ležať test na práčke a ľahla som si do obývačky na gauč. Bola som zmätená – aj som sa veľmi tešila, aj obávala. Čo sa stane. Ako to poviem v práci, či šéfka pod ťarchou tejto informácie neskolabuje, ako budú reagovať starí rodičia, či sa budú tešiť alebo horekovať, že sme ešte mohli počkať, že oni sa na rolu dedka a babky necítia, čo všetko ma vlastne čaká. Dnes mi prídu moje obavy smiešne. Veď som dospelá, vydatá a nikto nemá právo rozhodovať o mojom živote, aj keď by mnohí chceli. Ale vtedy som to prežívala celkom inak, sama neviem prečo. Keď som prvýkrát na ultrazvuku videla našu lásku, skoro som sa rozplynula od šťastia. Ten maličký človiečik ukrytý v mojich útrobách sa intenzívne hýbal, kýval ručičkami aj nožičkami a pritom bol taký drobnučký ako fazuľka. Tehotenstvo ženu vážne zmení, stal sa zo mňa nový človek. Prestala som si kupovať časopisy o móde a kozmetike a začala čítať iba tie pre mamičky, na internete si pravidelne čítam tehotenské a mamičkovské fóra, okruh tém, ktoré s mojimi kolegyňami v práci preberáme, sa vážne zredukoval iba na tému rodičovstvo, teplo sa obliekam, aby na neofúklo, dávam pozor na to, či pijem dostatočne veľa vody a čo všetko cez deň zjem, "ládujem" sa vitamínmi, snažím sa viac spať, často oddychujem v polohe ležmo, nakupujem detskú výbavičku a veľa plánujem. Čo sa jedla týka, spočiatku som si myslela, že čakáme chlapca, no v tomto ma moja intuícia sklamala. Na tú myšlienku som prišla vďaka tomu, že mi vôbec nebývalo zle a začali mi chutiť všetky tradičné jedlá ako sviečková či hovädzie s knedľou. Jeden deň som stála pri sporáku a varila hrniec dobre mastného gulášu, na druhý deň som si narýchlo rozmrazovala v mikrovlnke kus tlačenky. Z toho mi jednoznačne vyšlo, že za toto môže jedine chlap! Aj za to, že odrazu som mala strašnú chuť na papriku, kúpila som si teda takmer dve kilá červenej kápie, zjedla som iba jednu jedinú, a na zvyšok som sa vždy po otvorení chladničky s odporom pozerala, až kým nezhnila. Prvý trimester bol búrlivý, druhý je oveľa pokojnejší. Zatiaľ mi moje rastúce bruško neprekáža, aj keď už nedokážem spať na bruchu ani chrbte, iba na boku. Veľmi mi chutia sladkosti, veľa vylihujem v posteli, ale celkovo som oveľa pokojnejšia a vyrovnanejšia ako kedykoľvek predtým. Od začiatku roka navyše cítim, ako sa to malé stvorenie vo mne hýbe, ako ma kopká a tento pocit by som nevymenila za nič na svete. Niekedy si položím ruky na brucho a chvíľu si vychutnávam jemné klopkanie z druhej strany bruška, až kým neustane. Často sa jej prihováram - už totiž vieme, že čakáme dievčatko, bude sa volať Veronika. Zrazu mi je jedno, ako rýchlo sa točí svet. Nič nie je také dôležité, ako moja rodina. Ja, Janko a naša malá princezná.

125. Oddychový deň

Máme oddychový deň. Janko je v Prievidzi a ja s naším malým pokladom Veronikou ukrytou ešte v bezpečí môjho bruška raňajkujem v posteli chlieb nahrubo natretý maslom a pomarančovo-bazovým džemom, ktorý zapíjam studeným mliekom. Džem som kúpila vo štvrtok spolu s jedným pohárom brusnicového v švédskom obchode a teraz mám mierne výčitky svedomia, keď pozriem do skrinky na záplavu domácich džemov od našich mám, ktorými nás vytrvalo zásobujú a my ich nestačíme jesť. Podľa predpovede počasia malo dnes pršať, ale vonku krásne svieti slniečko a je celkom príjemne teplo, v rámci možností, ktoré nám je február schopný ponúknuť. Na dnešný deň nemám plán, nepotrebujem ho, nechcem ho. Ľúbim ten pocit, keď netreba nič riešiť, nikam ísť, nič organizovať, stačí len byť. A tak len oddychujem a s plným bruchom ležím naďalej v posteli, jedným uchom počúvam rádio a pri tom si čítam časopisy.

124. Rekapitulácia

Prvý februárový víkend za nami. Bol výborný, mám pocit, že som si veľmi oddýchla. Konečne po tých strašných hmlistých dňoch vykuklo slnko a dalo sa ísť von, aj vyvetrať celý byt. Nebyť takého silného vetra, vyvesím von z okien paplóny a vankúše, nech sa aj tie pekne prevetrajú, ale takto som si netrúfla, aby mi náhodou neuleteli niekam do nenávratna. Piatok podvečer som strávila u kaderníčky (môj odrastený melír ju už potreboval ako soľ), príjemne sme poklebetili o tom, čo nové v dedine, čo nové v našich životoch. Rada k nej chodím, lebo ona je zatiaľ jediným spojivkom medzi mnou a dedinou, ktorú sa ešte len učím spoznávať. A mám rada všetky vône kaderníctva – vône farieb, šampónov a balzamov, zvuk bežiaceho fénu aj rádio hrajúce v pozadí. Blažený pocit, keď mi umýva vlasy a dlho masíruje pokožku hlavy. Sobota je u nás takmer vždy taká pracovno-oddychová. Janko povysával celý byt, ja som popolievala kvety a zvesila zo sušiaka vyschnuté prádlo (teraz leží nedbalo pohodené na kuchynskej stoličke a čaká na ožehlenie), spoločne sme navarili obed – šošovicovú polievku a talianske rizoto, poobede sme vybehli na návštevu k známym a večer som ešte stihla upiecť výborný mrkvový koláč s celozrnnou múkou a trstinovým cukrom, na ktorý som sa už dlho chystala. Časť sme zjedli ešte včera, dnes sme si ho dali na raňajky s pohárom mlieka a pred chvíľkou padol aj posledný kúsok. Mňam. Dnes predpoludním sme vybehli do Avionu s cieľom obzrieť si ešte raz naživo kočík, ktorý chceme objednať cez internet a kúpiť môjmu chlapovi rifle. Rifle sme síce nekúpili, lebo nemal náladu hľadať tie pravé a bolela ho hlava, ale zato ja som si kúpila za pár eur krásnu bielu blúzku, do ktorej zmestím moje obrovské brucho hádam ešte aj krátko pred pôrodom. Rýchlo sme ešte nakúpili v Hypernove a utekali domov. Poobedie bolo vyhradené slastnému povaľovaniu sa na gauči. Bodku za víkendom sme urobili spoločnou večerou – grilovaná pražma so šalviou a tymiánom plus zeleninový šalát. Môže byť. Teraz si už len pozrieť dobrý film alebo sa začítať do knižky. Dokonalý víkend. Príjemný týždeň vám prajem!