131. Nemám rada samotu

Mám neporiadok v celom byte a nevadí mi to. Myslím tým taký ten ženský neporiadok. Časopisy a rozčítané knihy všade, kam sa pozriem, rozhádzané topánky, pokrčené tričká rozšafne prehodené cez operadlo stoličky, na kuchynskom stole neumytý riad a zopár prázdnych plastových obalov pripravených na zrecyklovanie (do smetiaka ich nemá kto zaniesť), v kúpeľni povyťahované krémy a všakovaké "serepetičky" od výmyslu sveta. Môj chlap dnes ráno odišiel za prácou, bude preč takmer týždeň. Mám byt iba pre seba, čo znamená, že oddnes až do budúcej stredy okupujem celú manželskú posteľ bez obmedzení (áno, dva vankúše plus dva paplóny iba pre mňa), mám k dispozícii dva televízory a celú chladničku. Ale žarty bokom. Teraz sa cítim fajn, ale s nástupom večera sa začnem cítiť osamelo ako vždy a ani vypeckované rádio nedokáže prehlušiť to strašné ticho v našom byte. Jednoducho nemám rada samotu. Ešteže žijeme v pretechnizovanej dobe a  máme poruke mobilný telefón a notebook so skypeom, čím dokážeme aspoň čiastočne skrátiť tie strašné diaľky medzi nami. Vyprevádzala som ho ráno po raňajkách zahalená v trochu infantilnom župane. Bielom s ružovými bodkami. Veci nahádzal do kufra auta na trikrát, rýchlo skontroloval, či nič nezabudol, vtlačil mi bozk na ústa a ja som za ním zabuchla dvere. Z balkóna som potom ešte pozerala za odchádzajúcim autom, kým nezmizlo za najbližším domom. Odvtedy sa motám po byte a premýšľam, ako si zorganizujem to more času, ktoré teraz mám. Dvakrát som naplnila práčku, vyvesila prádlo na sušiak na balkóne a v mikrovlnke si zohriala veľkonočný obed, ktorý nám včera na cestu nabalila moja mama. Kuracie a morčacie na víne s cestovinami. Poprechádzala som sa po dedine, v cudzích záhradách som obdivovala kvitnúci orgován. Na chvíľu som zatúžila mať odvahu a bezohľadne si ho našklbať do vázy. Netrúfla som si. Z bankomatu som vybrala nejaké peniaze, v obchode kúpila biele jogurty, pečivo, šunku a slaný balkánsky syr, od Bulhara v stánku s ovocím a zeleninou zasa šalátové uhorky a reďkvičky. V kvetinárstve mali krásne muškáty v lososovej farbe, chcela som ich, ale pri predstave, že ich nemám ako odniesť, som sa iba pokochala pohľadom a nechala ich iným. V dedine bolo rušno. Všetci sa niekam ponáhľali, na stavbách a v záhradách sa pracovalo, cesta plná áut, nedalo sa prejsť cez priechod pre chodcov. S tvárou ukrytou za veľkými slnečnými okuliarmi som veselo pozorovala tú scenériu a lenivo si vykračovala domov užívajúc si jarné slnko, čo mi na lícach robí pehy a pigmentové škvrny. V schránke ma čakala nová knižka z Evitapressu.

130. O jedle

Piatkový večer trávim v posteli s rozčítanou knihou Anjeli nespia od Barbory Kardošovej. V televízii už dávno nič dobré nedávali, okrem ranného magazínu, ktorý si na trištvrte hodinku zapínam hneď po zobudení, a relácií o varení, už takmer nič nepozerám. Vlastne ešte Keby bolo keby. V ústach trpká chuť, čo zostala po červenom grepe a trochu tŕpnuce lýtka, lebo som dnes vypila málo vody. Doháňam teraz. Po dlhom čase som dnes dostala chuť na praženicu s hríbami, urobila som ju na večeru - z dvoch vajíčok a posledných zásob kuriatok, čo ešte zostali v mrazničke. Už keď som hríby pre istotu predvárala v malom hrnci, rozvoniavali po celom byte a mne po brade tiekla slina za slinou. Odkedy mi zistili tehotenskú cukrovku a nasadili diétu, ktorá mimochodom akosi nezaberá a cukor sa drží naďalej vo výškach, myslím na jedlo ešte viac ako doteraz. Stále premýšľam, čím by som uspokojila svoje chuťové poháriky. Hľadám vhodné recepty na internete, listujem v starších vydaniach Apetitu, pozerám, čo majú na policiach v bioobchodoch aj obyčajných potravinách, v stánku s ovocím a zeleninou na rohu. Včera som napríklad kdesi na internete natrafila na výbornú špenátovú polievku s parmezánom a napriek tomu, že som sa od kaderníčky vrátila až okolo siedmej, som ju ešte večer stihla uvariť a zjesť z nej rovnú polovicu. Druhú som dojedla dnes na raňajky s plátkom knäckebrotu. Po tom, čo som minulý týždeň pretrpela pohľad na Jankovu dobošovú tortu, čo dostal od mamy k promóciám, aj na cheesecake, ktorý som pri tejto príležitosti upiekla zasa ja, mám pocit, že tá diéta nie je až taká strašná. Aj keď priznávam, že je ťažké zrieknuť sa lahodnej sladkej chuti čokolády, dezertov a koláčov, ubrať z príloh a ignorovať voňavé čerstvé mäkučké pečivo (ešte horúce francúzske bagety, croissanty, cibuľový alebo bielučký nadýchaný maďarský chleba), ktorého by som zjedla aj kilo. Hlavne, keď si na tom pochutnávajú všetci okolo. Chýba mi aj sladké ovocie, mám pocit, že už aj letmý pohľad na banán či hrozno mi dvíha cukor k nebesiam. Keďže však pre mňa ešte zopár týždňov budú platiť isté obmedzenia v stravovaní, rozhodla som sa, že z nútenej diéty vyťažím čo najviac. Treba k tomu pristupovať pozitívne – aspoň nepriberiem dvadsať kíl a po pôrode sa rýchlo zmestím do mojich obľúbených riflí. A precvičím sa v pevnej vôli. Našťastie je jar a na pultoch sa konečne objavuje čerstvá zelenina, to je dôvod na radosť. V stredu predpoludním, pri čakaní na trolejbus, som nakúkala do stánku s ovocím a zeleninou a nevýslovne sa tešila z toho, že na tabuľkách s cenou a popisom stojí veľkými písmenami ako krajina pôvodu Slovensko. Je čas jarných šalátov a polievok, ktoré sú rýchle a nenáročné na prípravu. Navyše sa zelenina dá tak skvelo kombinovať s kuracím alebo morčacím mäsom, so syrmi, jogurtovými dressingami alebo vajíčkami. Zamilovala som sa do tvarohu, slaného balkánskeho syra, mozzarelly, ementálu, eidamu, parenice, ovčieho aj kozieho syra. Dokonca som si zvykla aj na neprisladzovaný biely jogurt a nízkotučné acidko. Ak mám chuť maškrtiť, normálne mi už teraz stačí dať si pohár horúceho neosladeného kakaa alebo Caro a mám zážitok na celý večer. Netvrdím, že sa neteším, ako si po pôrode dám svoju obľúbenú čokoládu alebo zákusok. Teším sa a veľmi. Len ktovie, ako mi budú chutiť s či sa mi nebudú zdať až príkro sladké.

129. Jarné nálady

24/03 Jar nám konečne začala a ja ležím doma s nejakou virózou. Rozpačitý týždeň, keď chodím od lekára k lekárovi. Lebo tá spomínaná viróza, lebo tehotenská cukrovka. Chutí mi horúci čaj, pijem ho na litre a naše zásoby zo skrinky sa míňajú. Ešte si len zvykám na diétny režim, na nekonečné dni bez sladkého, po ktorom tak prahnem. Uvarila som si hrniec hustej zeleninovej polievky a v duchu neustále premýšľam, čo kúpiť, ako nakombinovať jedlo, aby bolo všetko ok a ja som neskončila na zvyšok tehotenstva na inzulíne. Nedá sa to obísť, tu nič nepomôže. 

03/04 Viróza je preč, zostal mi ešte trošku nosový prízvuk ako dôkaz, že tu ešte pred chvíľkou bola. Sedím na gauči čerstvo osprchovaná, s mokrými vlasmi a telom voňajúcim po morskej soli, v telke beží Superstar, hodnotenie poroty je dokonale prekryté zvukom hučiaceho vysávača. Nech. Janko upratuje celý byt, ja som aspoň naložila umývačku a utrela prach. Zo susedných bytov voňajú vyprážané rezne a kurací vývar. Ten náš je odvčera v chladničke, stačí ho ohriať. Dnes nie je chuť stáť dlho pri sporáku, narýchlo len vyvaríme cestoviny a urobíme k nim smotanovo-hríbovú omáčku. (Tak či tak môžem z nich len trošku.). Ale ešte predtým si dám dva kúsky z orechovo-jablkovej štrúdle, ktorú som včera večer upiekla. Štrúdle bez štipky cukru. Slabá náplasť na moje mlsné chúťky. Narcisy na stole v kuchyni už takmer odkvitli, preložila som ich z útrob nášho bytu na balkón, akoby som ich ešte aspoň na pár dní chcela ochrániť pred vyhodením. Chystám sa sadiť bylinky, zatiaľ som posadila iba mätu, ktorá už utešene rastie, ale v pláne mám aj žeruchu, petržlen, medovku, oregano, rozmarín, bazalku a možno aj ďalšie. Zaplavím nimi náš balkón, ktorý vždy v zime vyzerá tak pusto, neutešene, nepekne. S jarou narastá chuť aktívne žiť, zbaviť byt starých nečistôt a nánosov prachu, skrášliť a vylepšiť všetko naokolo. Čoraz viac na sebe cítim pokročilé tehotenstvo. Som unavená, potrebujem viac spánku, viac oddychu v posteli. Veľa polihávam a čítam knižky, časopisy. Bulgakowa som dočítala iba so sebazaprením, mala som príliš veľké očakávania, ktoré sa nenaplnili. Teraz chcem čítať knihy postavené na reálnom základe, chcem čítať o skutočných ľuďoch, príbehy, ktoré sa stali alebo aspoň mohli stať. Knihy, do ktorých sa dokážem vcítiť, také, čo vo mne zanechajú stopu. Takže na istý čas vypadol z hry môj milovaný Murakami. Aj Marquéz.