136. Obľúbený obyvateľ domu

Niekedy mám výčitky svedomia, keď už dávno odbilo deväť a ja ešte ležím v posteli s rozčítanou knihou, hoci vonku svieti slnko. Pocit, akoby som plytvala časom, akoby na čítanie kníh bola regulérne určená iba hlboká noc, keď všetci dávno spia. Napokon ma vždy vyláka z postele hlad, smäd alebo bolesť chrbta. Raňajkujem knäckebrot s maslom, šunkou a paradajkou, k tomu šálka Cara ako ilúzia dobrého pressa s mliekom. Otvorila som si balkón dokorán ignorujúc, že lákam dnu otravné muchy, ktorých potom nie a nie sa zbaviť. Rada sa pozerám na dom oproti, na balkóny zapratané sušiakmi a kvetinami. Napadlo mi, že hoci majiteľov tých bytov bližšie nepoznám, mám v tom dome svojho obľúbeného a neobľúbeného obyvateľa. Ani neviem, kde sa tá myšlienka zrodila a podľa akého kódu som vyberala. Nejaký vnútorný radar? Možno podľa nejakého špeciálneho vlnenia, ktoré je voľným okom nepozorovateľné. Isté je, že súťaž o najnesympatickejšieho obyvateľa domu vedie chlapík z tretieho poschodia, o ktorom viem len toľko, že žije s priateľkou, často venčí miniatúrneho psa, nosí krikľavé tričká, viackrát do týždňa leští svoje auto a rád sa po balkóne promenáduje v pritesných trenírkach. Nepáči sa mi spôsob jeho chôdze. Uznávam, ani jeden z vymenovaných faktov nie je dôvodom na nesympatiu. Ale ja si neviem pomôcť. Naopak, mám rada balkón na prvom poschodí, ten celkom naľavo. Je na ňom malý stolík, dve stoličky a mnoho kvetov. V byte, ku ktorému balkón patrí, býva mladá žena s asi sedemročnou dcérkou. Často si na balkóne čítajú, robia spolu úlohy, zalievajú kvetiny. Rada ich vidím vonku, keď sa malá učí korčuľovať na kolieskových korčuliach alebo spolu hrajú bedminton. Alebo keď vystupujú podvečer z malého auta vlečúc nákupné tašky ku vchodovým dverám, keď vyrážajú niekam na bicykloch, keď sa len tak prechádzajú lížuc zmrzlinu. Ide z nich pohoda. Ale čo ak je to všetko iba klam, ilúzia ako to Caro namiesto pressa s mliekom? Možno neprávom zatváram chlapíka z tretieho do škatule s nápisom VYRADENÉ. A možno vôbec nie, ktovie, ako to celé vlastne je. Teraz sú všetky balkóny opustené. Sem tam sa na nich mihne niekto v župane a prevesí mokrý uterák cez sušiak. Čas doraňajkovať a pohnúť sa ďalej. Idem si aj ja dať horúcu sprchu, umyť si vlasy a potom mokré uteráky prevesím cez sušiak na balkóne ako iní. Ktovie, či aj ja som niekoho obľúbený alebo neobľúbený obyvateľ domu... 

135. 25/05/2011

Včera pre zmenu trocha adrenalínu. Až mi je to teraz smiešne...

Cestou k lekárovi sa niečo začalo diať s naším autom. Niečo zlé, to mi bolo jasné hneď. A aj napriek zúfalým pokusom môjho chlapa dostať nás načas do Petržalky ignorujúc prečudesné hlásenia palubného počítača sme to po jeho úplnom vyradení z činnosti radšej vzdali. J. ma vysadil na najbližšej zastávke MHD a upaľoval do servisu. No, čo vám budem hovoriť... Sranda to bola. Lebo som nemala žiadny lístok. Lebo som nevedela, akými spojmi sa k tej mojej lekárke na Strečniansku mám vlastne dostať. Lebo fučalo tak, že som kvôli rozlietaným vlasom ani nevidela na telefón a zo zastávky zrejme po nejakom staršom útoku vandalov zostala iba hrdzavá konštrukcia bez skla, nedalo sa pred vetrom nikam ukryť. Napadlo ma zavolať sestre do práce, aby mi na nete vyhľadala, ako to funguje s sms lístkom. Poradiť mi poradila, ale prvých desať minút mi to bolo nanič, lebo zhodou okolností mám nový telefón, ešte ho veľmi neviem ovládať a ani za nič som nevedela prísť na to, ako mám odoslať prázdnu esemesku na určené číslo. Keď sa mi to konečne podarilo a ja som si v hlave nejako dala do kopy, že sa musím dostať na Most Apollo a odtiaľ už viem, ako sa na menovanú ulicu dopravím, zbadala som v diaľke autobus a vydýchla si. Ale smola, šofér prefrčal okolo mňa úplne bez záujmu! Nechápala som. Chcelo sa mi plakať, lebo ďalší autobus mal ísť o dvadsať minút a do ordinácie k mojej lekárke sa nedalo dovolať. Už som v hlave spisovala sťažnosť na arogantných bratislavských šoférov „emhádečky“, ktorí ignorujú zúfalé tehotné ženy, a potom mi to došlo – zastávka na znamenie. Ja som si ten nápis vôbec nevšimla, v živote som na takej zastávke nestála a na autobus nemávala. K lekárke som sa dostala s asi polhodinovým meškaním. Začala som sa kvetnato ospravedlňovať už sestričke v čakárni, ale tá ma zrušila slovami, že vraj majú sklz, nič nestíhajú a ani si nevšimli, že meškám. Mohla som ísť peši a prísť aj o tri hodiny neskôr, ani by som im nechýbala. Našťastie, nič horšie sa včera neprihodilo, iba táto úsmevná záležitosť. No čo už, nemôže byť každý deň nedeľa, a človek nikdy nevie, čo sa zomelie v nasledujúcich minútach. Nabudúce budem múdrejšia. Aspoň viem, že sa kvôli ničomu netreba zbytočne stresovať. Ani kvôli zmeškaným termínom. PS: Užívajte si slniečko, vraj má zajtra a cez víkend pršať.

134. Minulý týždeň...

Minulý týždeň... ...som bola zasa na diabetológii a výsledky sú v poriadku! Úspech som oslávila jahodami ...som dostala novučičký telefón ...sme navštívili Jankove staré mamy vo Zvolene... ...som dvakrát po sebe obedovala kurací perkelt (raz s haluškami, druhý raz s cestovinou) ...sme boli (zrejme posledný raz pred pôrodom) v divadle na hre Čertice ...sme zobrali starú mamu na menšiu prechádzku po kúpeľoch Sliač ...som po dlhej dobe pila výborné caffe latte a dala si tvarohový nanuk...mňam ...sme priviezli domov z Topoľčian krásnu postieľku a detský matrac ako darček od J. rodičov ...sme sa konečne odhodlali nechať zaskliť náš balkón ...som prečítala niekoľko kníh a časopisov ...sme vyskúšali zopár receptov z časopisu Apetit ...som dostala ďalšie dve knihy do mojej zbierky ...bol fajn

133. 08/05

Zobudila som sa s upchatým nosom, bolí ma hlava a kosti. Neklamný znak ďalšej virózy. Uvarila som si veľkú šálku slivkovo-marhuľového čaju, vdychujem jeho vôňu ešte keď sa lúhuje, nech mi prečistí dutiny, nech cítim jeho sladkosť. S prestávkami celý deň polihovať v posteli a čítať si Pozvanie do Provensálska. (Knižku mám požičanú z knižnice, príliš prvoplánová, taká Pilcherovka.) Jasný plán na nedeľu. Lebo je zamračená, studená, ufučaná. J. vstal chvíľu po mne, naraňajkovali sme sa spolu a pozreli si Svět 2011 na Prime. Pomohla som mu očistiť špargľu do rizota na obed, neskôr naskladala riad do umývačky, zachránila ešte vlhké prádlo z balkóna pred blížiacim sa dažďom a zapla práčku s bielym. Ľahla som si pod paplón s oranžovou návliečkou, otvorila knihu a práve vtedy začalo pršať. Po daždi vzduch vonia. Otváram okná v spálni a púšťam ho dnu. Vejú záclony, z toho chladu ma bolia uši. Včera bolo predsa všetko v poriadku. Krásny, slnečný deň, len na tričko s krátkym rukávom. Boli sme v Hainburgu na nákupoch. Len tak, pre zmenu, priniesť si kúsok Rakúska domov. Ochutnať ho. Ale trochu ma sklamalo: preplnené parkovisko, samé slovenské ešpézetky, takmer chýbajúce ovocie a zelenina, nemali mascarpone. Minulý rok sme tam kúpili veľký košík s jahodami. Sezóna jahôd ešte asi nezačala, pri ceste iba dva stánky, nezastavili sme. Na olovrant jem biely jogurt z ovčieho mlieka, prvýkrát v živote. Chutí mi. J. pozerá v telke preteky F1 v Turecku, ja počujem len bzučanie a piskot pneumatík, naliehavý hlas komentátora. Nechce sa mi vyliezť z teplej postele a zatvoriť dvere, tak nedobrovoľne načúvam. Z čítania ma bolia oči, knihu som zatvorila a odložila na zaprataný nočný stolík. Myslím na piatok, posledný deň v práci pred nástupom na materskú dovolenku. Takmer nikto sa so mnou nerozlúčil. Príliš málo iniciatívy z mojej strany? Nezáujem? Nemajú ma radi? Neviem, no trochu zamrzelo. Ešte nad tým budem chvíľu premýšľať a potom to vypustím z hlavy. Odišla som o druhej. Rýchlo, potrebovala som sa vonku zhlboka nadýchnuť. V krikľavo zelenej taške s kvetinkami termohrnček, zopár papierov, vizitky. Celý môj kancelársky svet zbalený do smiešnej malej tašky.

132. Aprílová rekapitulácia

Apríl je za nami, ubehol ako voda a ani neviem ako a prehupli sme sa do mája (podľa mňa do najkrajšej časti roka).Tu je malá aprílová rekapitulácia v mojom podaní: Túto krásnu kyticu dostal môj manžel od známeho k svojim promóciám. Ľalie v nej nám ešte niekoľko nasledujúcich dní prevoniavali celý byt. Promócie sme oslávili v úzkom rodinnom kruhu najskôr v reštaurácii pri dobrom obede a neskôr doma. Upiekla som mu cheesecake a mama priniesla obrovskú tortu. Škoda len, že som nemohla ochutnať, slinky mi tiekli celý víkend. Veľkonočné sviatky sme strávili na Kysuciach u mojich rodičov. Sviatky sme poňali menej tradične ako je to na dedinách zvykom a šibačom sa rozdávali namiesto maľovaných vajíčok čokoládové kinder vajíčka s prekvapením. Po počiatočnom neúspechu sa nám podarilo zohnať i tieto vynikajúce Milka vajíčka, na ktorých si pochutnal hlavne mlsný jazýček môjho chlapa. Počas Veľkej noci oslavovala moja mama narodeniny. Tento krásny obraz jej vlastnoručne namaľovala moja sestra. Našiel si miesto na stene v kuchyni. Počasie nebolo veľmi priaznivé, zažili sme aj prvú tohtoročnú búrku, ale napriek hroziacemu dažďu sme si na Bielu sobotu vyšli na malý výlet do prírody. Pár dní voľna po sviatkoch som využila napríklad aj na opratie vecičiek pre našu princeznú. Tu je prvá "várka" najsvetlejších vecí, ostatné plus plienky som oprala neskôr, lebo všetky by sa mi na náš mini sušiak nepomestili. Kútik pre bábätko je už tiež takmer hotový. Chýba ešte postieľka (namiesto fitlopty a nočného stolíka). A konečne som si urobila aký taký poriadok v mojej časti šatníka:-) Krásny máj vám želám! Užívajte si slnečné lúče.