146. Krstiny

Minulý týždeň udreli riadne horúčavy! V byte sa nám teplota nemilosrdne blížila k tridsiatke, nepomáhal ani zapnutý ventilátor, ktorý statočne rozháňal teplý vzduch. Boli sme tu ako v bunkri: dni trávené za zatvorenými oknami, všade prítmie, lebo zatiahnuté žalúzie. Až neskoro večer sa vetralo vo veľkom, aj keď to nie veľmi pomáhalo, lebo noci boli tiež pomerne teplé – teraz, na konci augusta. V duchu som sa modlila za chladnejšie počasie, za búrku alebo tichý „hríbový“ dáždik a sľubovala si, že sa budem tešiť z každej novembrovej kvapky. Lebo toto je peklo. Veronika to tiež zle znášala, zdala sa mi akási nervózna, plačlivá. Kojila som hádam každú polhodinu. Našťastie sme bez ujmy vydržali a teraz si vychutnávame sladkých dvadsaťosem stupňov a ako bonus k tomu príjemný vánok. Je štátny sviatok, koniec prázdnin, vonku ani nohy, vyľudnené sídlisko. Po včerajších krstinách sme všetci traja unavení, polihávame. Obed variť netreba, v chladničke zvyšky zo včerajšej oslavy: koláče, miska čiernych olív, balkánsky a údený syr, kúsky mozzarelly, nakrájaná zelenina... Práčka perie, bubon naložený na prasknutie sa dnes akosi lenivo otáča, umývačku naplnenú riadom sotva do polovice ešte nikto nezapol. Boli to vydarené krstiny. Obrad v kostole sa mi páčil: iba najbližšia rodina, kňaz a kostolník, ticho po nedeľnej omši. Naobedovali sme sa v reštaurácii, obed sme zavŕšili kávou a veľkým kusom marcipánovej torty. U nás doma ležérna zábava: mužská časť osadenstva pozerala formulu, my sme sa rozprávali pri plnom stole. Veronika putovala z rúk do rúk a rozdávala úsmevy na všetky strany. (Odkedy sa naučila smiať, prežívame tie najkrajšie rána na svete.) Na knižnici položená plienková torta, ktorú vlastnoručne urobila moja sestra=krstná mama, v skrini nové oblečenie, plienky, hrkálka a cumlík, na stolíku peniažky a gratulačné karty. Som vďačná za každý jeden darček, ktorý malá dostala. Krstiny sme si dokonale užili, dorazila únava. Veronika ešte spí, o chvíľu začína na Jednotke Nedodržaný sľub. Už dlho som nevidela žiadny film, teším sa. Lyžičkou si naberám jahodový jogurt a vychutnávam ticho. Iba zvonka kde tu počuť prejsť okolo auto a z diaľky traktor, čo na poli možno zberá balíky slamy. Janko mi priniesol pohár vody, nechce sa mi vstať z postele. Zdá sa, že mám nádchu, bolí ma hlava a mám upchatý nos. Ideálny čas na film alebo knihu. Na polici Homo asapiens od Rada Ondrejíčka, čo som si požičala v sobotu od sestry. Možno si ho začnem ešte dnes večer čítať. Užívam si posledné dni augusta a začínam sa tešiť na jeseň. Na babie leto, na prechádzky a výlety a na pokrok, ktorý Veronika zasa urobí. V septembri začína tretí mesiac a ten je vraj úžasný.

145. Na hodoch

Víkend trávime u svokrovcov v Topoľčanoch a keďže sú tu teraz hody, vyrazili sme si do mesta:-) Manžel so svokrom ochutnávajú burčiak. Ja som si tento rok z pochopiteľných príčin radšej nedala. Z hodov si domov odnášam prútený košík na ovocie alebo hríby napríklad a malinkej som kúpila dve roztomilé čiapky s uškami. ...pekný stánok s decoupage Aj takéto pekné náušnice tam mali. Odolala som. Janko si splnil sen a zahral na originál fujare. Znelo to celkom profesionálne:-) No a kým sme sa mi promenádovali po meste, malá Veronika takto pekne spala v kočíku.

144. 09/08/2011

Na leto to vonku nevyzerá. Predpoludním som bola malú kočíkovať, vybehla som len v rifliach a tenkom tielku a veruže som pri nárazoch studeného vetra mala husiu kožu. Prechádzali sme sa so susedkou len tu na sídlisku pomedzi domy, predtým sme ešte s Jankom zabehli do obchodu kúpiť zemiaky na obed, takže som bola s Veronikou vonku vyše dvoch hodín a ona celý čas pekne spala. Občas síce pokrútila noštek a vypľula cumeľ, ale bola pokojná a dopriala mi čas na nerušenú prechádzku. Teraz sa vonku mračí, nad naším domom sa zbiehajú tmavé mraky, vyzerá to na dážď. My sme sa našťastie stihli vrátiť, nakŕmila som ju, trošku sme sa zahrali s hrkálkou, ponosila som ju na rukách, posedela si v kresielku a teraz spinká. Mám chvíľu pre seba. S bruchom plným tekvicového prívarku, čo Janko navaril, rada zaleziem do postele s počítačom na kolenách. Cez víkend sme tu mali moju maminu, tá sa nám postarala o Veroniku, tak sme si celkom oddýchli, aj keď ona vlastne vôbec nie je zlé dieťa. V noci sa budí na kŕmenie len dvakrát, cez deň spinká, akurát večery sú nervózne a plačlivé. Odkedy má cumlík, dá sa s ňou ísť aj na dlhšiu prechádzku alebo do nákupného centra, aj cestu autom znáša lepšie. Tak sme konečne mohli ísť do Eurovey, lebo som akútne potrebovala niečo na seba plus doplniť moju kozmetickú poličku v kúpeľni, dokonca sme sa v Nordsee pokojne najedli a krátko poprechádzali po promenáde popri Dunaji. V nedeľu sme zasa boli na návšteve u mojej sestry a deň predtým v pizzerii na pizza štangle s cesnakovým dressingon, na kofolu a pre mňa bielu vineu. Zajtra cestujeme na pár dní do Topoľčian k Jankovým rodičom. Už ich vidím, ako behajú okolo Veroniky, s akou radosťou vonku kočíkujú, kým ja si doprajem dlhú sprchu a prečítam časopis. V skutočnosti však stále na to naše dieťa budem myslieť: či jej nie je zima, či ju v kočíku veľmi nenatriasajú, či nie je hladná a či stále nevypľúva cumlík. Určite to poznáte.