148. Jesenne

Predminulý víkend bol ako vystrihnutý z hororu. Pretože ma príšerne bolel zub. Pretože som musela dvakrát za sebou navštíviť pohotovosť, z toho raz uprostred noci, a vyčkať v kilometrovom rade. A pretože zub nakoniec predsa len musel von. Bolelo to – nepomáhali ani lieky, iba doslova tony ľadu. Striedala som teda na svojom ľavom líci mrazenú polievkovú zeleninu s gaštanovým pyré, lístkovým cestom a špenátom, a pritom cmúľala ľadové kocky, ktoré mraznička pri mojej spotrebe nestačila vyrábať. Plakala som. A kričala. Svet mi pripadal hrozne nespravodlivý – poznáte to: sebaľútosť ako vyšitá. No prebolelo, opäť sa mám dobre. Aj keď mi jazyk stále zachádza to diery po vytrhnutom zube:-) Život je našťastie ako sínusoida, a tak po zlých dňoch nasledujú zasa tie dobré. V pondelok sme sa vrátili z Kysúc. Minulý víkend sa teda vydaril. Vonku babie leto, príjemne teplo, ktoré mám tak rada – keď sa ešte dajú nosiť tričká s krátkym rukávom, ale človek sa už neroztápa od horúčavy, vzduch naplnený sladkosťou dozretých jabĺk a hrušiek, v záhrade na zemi popadané prezreté slivky, na ktorých sa popásajú osy, zo stromov opadávajú listy. Mám rada vône skorej jesene, dobre sa dýcha, napĺňa bunky optimizmom. Nočné klebetenie s mamou, keď som aj s Veronikou spala v manželskej posteli a chlapov sme vysťahovali do iných izieb. Deci bieleho vína, tvarohový koláč, na ktorý mi mama sľúbila dať recept, hutná sviečková, pečené podkovičky z kapra, syrové nite, veľké červené jablká. Oneskorená narodeninová oslava. Babkin koláč s hrozienkami a bravčovou masťou. Krátka prechádzka po lese, kým Veronika spala – našli sme zopár lesných jahôd, černice, zopár hríbov. Ani sa mi nechcelo vracať domov. Je takmer deväť hodín večer, Veronika už spí navlečená v spacom vaku, v ústach neodmysliteľný cumlík. V televízii Modré z neba, ktoré nepozerám, lebo dnes nechcem plakať, chcem sa mať dobre a zaspávať s pocitom, že je všetko v poriadku. Na celom svete. Vonku sa ochladilo, fúka. Noci bývajú studené, nenechávame už viac pootvorené okná. Na balkóne ešte stále visí už suché prádlo a mne sa nechce ho pozbierať a roztriediť. Dojedám cestovinový šalát, čo zostal od obeda, narýchlo vypijem pohár čírej vody a chystám sa do sprchy. Z bytov nad nami počuť zvuk tečúcej vody, niekto sa umýva. Susedka kričí po deťoch vysokým rozčúleným hlasom, niekde kňučí pes a niekto spláchol záchod. Žiadny zvuk v tomto dome sa neutají, ale ja mám tie zvuky rada, aspoň viem, že dom žije, že tu nie som sama.

147. 13/09

Veronika spí v postieľke, mám chvíľu čas na písanie, aj keď som si pôvodne zaumienila upiecť koláč. Perníkovo-pudingový s lieskovými orieškami podľa receptu z časopisu. Je krátko popoludní, vonku ešte stále horúco, hoci september, no v byte je konečne príjemne, dá sa dýchať. Ráno som vybehla s malinkou do lekárne, lebo ma bolia už niekoľko dní zuby a potrebovala som Panadol, zastavili sme sa aj v potravinách po pletenky a šunku. Rýchlo som pripravila obed – závin z lístkového cesta so šunkou, mozzarellou a sezónnou zeleninou, uvarila som k nemu zemiaky a namiešala jogurtový dip s cesnakom. Moje predpoludnie v skratke. Teraz si vychutnávam chvíľku, keď moje dieťa spí a ja mám čas pre seba. Neupratujem, ani nepobehujem v kuchyni, ale pekne-krásne si ležím v posteli a ťukám do klávesnice. Janko sedí tiež pri počítači, v obývačke zabudol vypnúť televízor. Neviem, čím to je, ale dni na materskej dovolenke mi hrozne utekajú, niekedy strácam prehľad o tom, aký deň v týždni vlastne je. Zatiaľ si tú dovolenku-nedovolenku užívam plnými dúškami, ani mi nevadí, že nemám čas na seba a všetok ho venujem malej a domácnosti. Akosi netúžim po práci, po tom zhone a strese. Z toho usudzujem, že moje rozhodnutie mať dieťa prišlo absolútne v pravej chvíli. Som presvedčená o tom, že to bolo dobré rozhodnutie. Možno o nejaký čas vám tu budem písať, že dni strávené doma s malou ma ubíjajú a ja sa túžim vrátiť do práce a konečne sa realizovať, zatiaľ to tak necítim. Ešte je skoro. Minulý týždeň sme boli v Rybníku na vinobraní, bolo tam úžasne: poobzerala som stánky s ručne robeným tovarom, kúpila som si vlnenú čiapku vo farbe lesného ihličia a veľký hrnček na čaj, ochutnala zemiakové párance aj kačacinku s lokšou. Na burčiak som si netrúfla, no Janko kúpil zopár fliaš vína, ktoré teraz čakajú v kúte na ochutnanie. Posledný víkend bola zasa u nás moja sestra a priznám sa, veľmi dobre mi to padlo. Veľa sme kočíkovali malú a pritom sa rozprávali, večer sme si otvorili víno a pozreli film, no a boli sme sa pozrieť aj na súťaži vo varení gulášu. Budúci víkend sa pre zmenu chystáme na Kysuce k mojim rodičom. Mierne pofukuje vetrík, pohybuje záclonami, v spálni zatváram okno, lebo je priamo nad postieľkou. Veronika sa už v postieľke prehadzuje a vypľúva cumlík, najvyšší čas kŕmiť. Potom ju vezmem na ruky a ponosím po byte, budeme sa hrať s hračkami. Momentálne vedie textilná knižka s motívom cirkusu. Lebo sa ligoce, lebo šuští a píska. A je farebná.