Z víkendu

Víkend u svokrovcov. Studený, ufučaný. Ubolený. Lebo zasa moje zuby. Inak bolo dobre. Veronika sa vyšantila so starou mamou na ihrisku, ja v antikvariáte:-) Posedeli sme pri káve a torte, pri víne, pochutnali si na jeleňom guláši. Absolvovala som u svokry rýchlokurz šitia na stroji a veru úžasný! Za jeden deň ma toho naučila naozaj veľa, od prípravy strihu až po finálne dielo vrátane teórie o druhoch látok, o nitiach a pod.

Moja najnovšia kabelka. K januárovým narodeninám. Kúpená cez Ebay. Milujem ju, je dokonalá.

 Sobotný nákup v talianskom obchode. Olivový olej, ktorý kupujeme pravidelne iba tam. A čaje Sonnentor.

J. vybral čaj na nervy a očistu duše. Chce mi tým niečo naznačiť?  :-D

A úlovky z antikvariátu. Jašík, Turgenev, Jarunková, Galsworthy, Ekstroem. Teším sa na ten čas, keď sa do nich začítam.

Pekný týždeň vám želám a držte mi palce. Zajtra idem k zubárke, tak verím, že ibuprofenové obdobie bude nadlho za mnou!

O čítaní

Som vášnivá čitateľka, ale to o mne asi už viete. Aj to viete, že čítam takmer všetko. Vyštudovala som síce slovenský jazyk a literatúru (v kombinácii s nemčinou), kde nás počas štúdia učili byť prísnymi, čo sa výberu literatúry týka, ale ja sa tak či tak nehanbím siahnuť ani po knižkách, čo sa bežne označujú ako braková literatúra. Len tak mimochodom, nikdy sa mi nepáčilo, ako sa na fakulte pristupovalo k literatúre všeobecne. Ako sa mnohí za katedrou vysmievali ženským autorkám či Michalovi Hvoreckému, ktorý je dnes oveľa ďalej ako oni. Prečítam si akúkoľvek knižku (hádam len s výnimkou „harlekínok“) a vyhodnotím, zaškatuľkujem si do imaginárnej kategórie v mojej hlave. Veľakrát ani nedočítam do konca, iba potrebujem vedieť, ako ten či onen človek vlastne píše, ako vie dať myšlienky na papier, či mnou dokáže pohnúť alebo ma nudí. Veľakrát  príbehu neuverím a knihu zatváram po sotva prečítanej tretine. 

Priznám sa, že posledné dva roky som mala akúsi krízu, čo sa knižiek týka.  Spočívala jednak v tom, že som nesledovala knižný trh tak intenzívne ako predtým a mnohé novinky mi unikli, a čítala som menej a vo veľkej väčšine iba romány ženských autoriek o ženách a pre ženy, zopár autobiografií.  Ako Veronika rastie, opäť mám viac času a s ním chuť čítať náročnejšie knižky.  Takže hlásim veľký návrat ku klasike a k autorom, ktorí patria do povinného čítania na základných a stredných školách. Začala som mojím obľúbeným slovenským autorom Ladislavom Ballekom a jeho Lesným divadlom a robím si zálusk na veľké ruské diela. Napríklad Annu Kareninovú. Lebo film nikdy nebude lepší ako kniha.

Paralelne s Lesným divadlom som čítala novú knihu Michala Hvoreckého Naum, predtým jeho Dunaj v Amerike a som nadšená. Dunaj v Amerike je jedna z najlepších knižiek od slovenského autora, akú som kedy čítala. Absolútne ma dostala a ľutujem, že som ju mala iba požičanú a nemám ju natrvalo v knižnici. To musím napraviť.  

Inak, ešte stále je marec - mesiac knihy, v televízii už dávno nič dobré nedávali, tak čítajme! Čítanie je cool, mám rada sčítaných a v literatúre rozhľadených ľudí. Chcela by som medzi nich patriť, ale mám ešte čo doháňať. A akú knižku ste naposledy čítali vy?

Utekajte von:-)

Tak sa teším z jarného počasia, už sme ho všetci potrebovali. Tento rok aj tu na juhu bola netradične studená, zasnežená a dlhá zima, tak dúfam, že to predpovedané  prudké ochladenie je to posledné. Trávime s Veronikou celé dni vonku prechádzkami a hrami na ihrisku. Už rozkvitli bahniatka, snežienky, krókusy, narcisy aj sedmokrásky a na stromoch navreli puky na prasknutie. Včera nám zasa nízko nad hlavami preletel kŕdeľ divých husí vracajúcich sa odniekiaľ z tepla. Na omietke jedného domu v dedine sme videli celé more nejakých červených chrobákov. Aj muchy už lietajú.

Nemám ani čas písať. Utekám von, kým sa neochladí alebo nezaprší:-)

Už je jar:-)

Začiatok marca je pre mňa definitívnou bodkou za zimou. Začínam sa cítiť jarne, aj keby vonku naváľalo meter snehu:-) Ani tento rok to nie je iné. Mám chuť tráviť veľa času v prírode, hoci je ešte chladno a fučí vetrisko, čo zalieza až za nechty, vo veľkom upratujem celý byt, všetky zabudnuté zákutia. Vyumývala som celú kuchynskú linku vrátane všetkých políc, po zime som dala do poriadku balkón a začínam v duchu plánovať, ako ho okrášlim tento rok, čo všetko budem pestovať, že si tam kúpime koberček a vyložíme stoličky a malý stolík, že tam Veronika bude mať v lete bazénik tak ako minulý rok. Ešte chvíľu počkám a len čo sa aj teplota vyšplhá trochu vyššie, umyjeme s J všetky okná a poperieme záclony, paplóny aj vankúše. Mám rada jarné upratovanie.

A tu je prvá jarná úroda:-) Žerucha na chlebe s maslom a k tomu mätový čaj.

Ale aby ste si zasa nemysleli, že len upratujem! Veronika rada pomáha pri varení a pečení, najradšej by vypekala momentálne každý deň, tak ju aktívne zapájam:-)  Tu sme piekli špaldové krekry posypané semiačkami. Výsledok nič moc, ale príprava nás rozhodne bavila.

A urobili sme si aj túto jednoduchú papierovú girlandu v jarných farbách, aby sme ňou trochu rozveselili náš detský kútik. Podarilo sa,  čo poviete?

Testovanie gumákov, ktoré sa už nevedia dočkať jarných kaluží. Zatiaľ iba generálka po byte. A predstavujem vám nášho nového člena domácnosti - hojdacieho koníka, ktorý je od momentu jeho zmontovania neustále v plnej prevádzke a oddýchne si len vtedy, keď Veron spí alebo sme vonku.

Kvet v črepníku je darček od mojej maminy. Je nádherný, žltá je naozaj optimistická farba. Keď sa na neho pozriem, hneď sa cítim jarne!

Krásny týždeň!