Výborný víkend to bol, aj keď studený, veterný, hmlistý. V sobotu poobede J. pracoval, ale spoločnosť nám s Veronikou robila moja sestra, tak nám deň príjemne ubehol. No a včera som so sestrou po dva a pol roku bola v divadle na hre Hľadá sa ideálny manžel. Videli ste to niekto? Je to ľahká komédia, smiali sme sa, až nás bruchá boleli. Je to neskutočne príjemné, môcť si vyvetrať hlavu, stráviť niekoľko hodín bez dieťaťa, ale za to plne sama so sebou. Veď to poznáte:)
Dnes návrat do reality všedného dňa. Ale s dobrou náladou. Nerozhádzala ma ani po zemi sa váľajúca Veronika na ihrisku, ktorej sa zjavne niečo nepáčilo, ale nedozvedela som sa, čo to vlastne bolo, ani komplikovaná cesta z /do obchodu, ktorá by mne samej trvala maximálne pätnásť minút, ale v spoločnosti sa vzpierajúceho a z kočíka neustále vyliezajúceho a nazad do neho vzliezajúceho dieťaťa trvalo všetko prinajmenšom dvojnásobne tak dlho, nevadia mi dokonca ani rozpichané prsty kvôli odberom a diabetológiu. Do večera ich musím urobiť ešte tri, to je už malina:)
Teraz si celkom pokojne popíjam Caro, pojedám mandle a premýšľam nad tým, čo so sedačkou, ktorá sa nám od začiatku kazí a kazí. Zaujímavé, že som stále pokojná aj po tom, aký neutešený pohľad sa mi pred chvíľou naskytol - chvála tehotenským hormónom? Vsadili sme na slovenský výrobok, ktorý sa nám páčil na výstave nábytku v Nitre, osobne sme ju boli objednať v Bánovciach nad Bebravou a mysleli si, aká je to len kvalita za priaznivú cenu. No figa borová! Párkrát už bola opravovaná, aktuálne však bolo konečne treba vyprať poťahy z vankúšov - opierok, ktoré sa mimochodom na niektorých miestach začali nepatrne párať, ale zatiaľ sme to vždy nejako zamaskovali pootočením tým správnym smerom:) Zašiť sa to nedalo. No po dnešku už ani netreba - hoci som ich prala na najšetrnejšom programe, sú nepoužiteľné, lebo sa v práčke rozpárali teda parádne:( Pôvodne sme zamýšľali, že keď sa presťahujeme do domčeka, tak táto pohovka pôjde k deťom do detskej izby, a dovtedy s ňou nejako vydržíme, veď Veronika jej tak či tak dáva riadne zabrať, no vidím to skôr tak, že poputuje do rovno smetí. A tak teraz premýšľam, čo je lepším riešením - dať ušiť nové obliečky na opierky do dielní mojim šikovným svokrovcom, alebo sedačku dať prečalúniť celú (oplatí sa to vôbec?), alebo rovno investovať do novej???
Ako je to vlastne s tými slovenskými výrobkami? Ja keď si kupujem čisto domáci výrobok, mám pocit, že musí byť kvalitný, tak nejak to mám zapísané v podvedomí. To som s i myslela už veľakrát, že to jednoducho platí, ale zatiaľ padám na nos. Najlepšie z toho všetkého vychádzajú aspoň potraviny, no čo sa ostaného spotrebného tovaru týka, tak neviem neviem. V zálohe mám ďalší príklad...minulý rok som si v kamennom obchode kúpila značkové zimné čižmy z pravej kože, slovenský výrobok z Partizánskeho. Mala som obuté tak zo šesťkrát, lebo na ihrisko ich bola predsa škoda. Vytiahla som ich teda tento rok v domnení, že mi poslúžia aj túto zimu ako nové. Hneď pri obúvaní mi z nich odpadla časť bežca zo zipsu, takže sa len ťažko dali zapnúť. To som ešte predýchala s tým, že to sa bežne stáva a dá sa to opraviť, čo v pohode existovať aj bez toho. Ale až keď som si ich obula tento rok druhý raz, všimla som si že koža na nich na viacerých miestach popraskala a začínajú sa komplet šúpať. No super - škatuľu ani blok už nemám a navyše si neviem predstaviť, ako by som ich išla reklamovať do Topoľčian do predajne, ktorá ani neviem, či ešte existuje. Ak áno, určite by ich poslali niekam na expertízú, ktorú by som musela zaplatiť samozrejme ja, a ešte by mi prišla zamietavá odpoveď na moju reklamáciu s tým, že som sa o výrobok nestarala správne. Tak, ako sa to stalo zopár ľuďom v okolí, ktorí sa pokúsili uplatniť si svoje práva. Osobne nepoznám nikoho, komu by uznali reklamáciu topánok. Nemám chuť absolvovať túto tortúru. Topánky poputujú do najbližšieho kontajnera a ja si pôjdem kúpiť ďalšie. Vyrobené v zahraničí.
Ale inak sa mám dobre:)
