Veľkú Noc sme strávili na Kysuciach. Boli sme tam po štyroch mesiacoch (!), prvý raz s Kristínkou. Ako dobre mi padlo toľko rúk! Mala som toľko voľného času, že som nevedela čo s ním. Janko sa mi síce smeje, že som preležala sviatky na gauči, ale v skutočnosti som si výborne oddýchla. Konečne som mala čas na seba. Prečítala som si zopár časopisov, všetky možné blogy, po polroku si nalakovala nechty, dlho a hlavne bez asistencie sa sprchovala, v pokoji raňajkovala, obedovala aj večerala, a za jedno popoludnie uháčkovala Veronike jarnú čiapku, ktorá je jej napokon malá. Tak putuje do skrine a bude tam dovtedy, kým ju nevytiahnem pre Kristínku.
Od utorka sme zasa doma. Až mi ľúto Veroniky, keď po dňoch, ktoré celé trávila vonku, musí byť s nami zavretá doma a zabávať sa často sama. Kristínka ako naschvál máličko spí, vkuse sotva trištvte hodinku, no najčastejšie na rukách maximálne dvadsať minút. Nechce spať ani vonku v kočíku, naše prechádzky sa končia predčasne, keď sa s veľkým plačom jednej aj druhej poberáme domov. Och, teším sa, že čoskoro vytiahnem mei tai, lebo šatkovanie sa nám akosi nedarí. A teším sa na to, že keď sa presťahujeme, Veronika si hocikedy môže vybehnúť z obývačky rovno do záhrady:) a nemusí sa prispôsobovať sestričke. Lebo keďsa venujem jednej, mám výčitky, že sa nevenujem druhej a naopak.
Večer, niečo po deviatej. Popíjam si víno a zajedám ho kúskom syra. Sama, lebo J. sa zotavuje z črevnej chrípky. Veronika spinká v spálni, Kristínka v obývačke vedľa mňa. Dnes zaspali skoro, tak mám čas pre seba. Celý deň popŕchalo, vzduch intenzívne vonia vlhkosťou a zeminou, čo sa na balkóne mieša s vôňou aviváže. Plný balkón vypratého prádla. A takmer "hotový" špenát, čo sme nedávno s Veronkou nasadili. Už iba pooberať lístky a mixnúť ich s banánom a trochou vody. Mám rada ten náš balkón. Ráno veľakrát vedú moje prvé kroky tam, aby som sa nadýchla čerstvého vzduchu a pozrela sa, aké je vlastne počasie. Bude mi chýbať, rovnako ako celý byt, ale o tom až neskôr...
