Prší. Čo prší, leje ako z krhly. A občas sa zablysne, následne zahrmí. Asi hodinu pred polnocou. V telke nič nedávajú, signál tak či tak kvôli zlým poveternostným podmienkam vypadáva. Je mi to jedno. Som strašne unavená. Mentálne. Ale nechce sa mi spať, ani čítať knihu.
V rýchlosti čítam nové príspevky na mojich obľúbených blogoch, pozriem facebook, maily...
a premýšľam, čo bude zajtra.
Obed u sestry a švagra. V ich novom dome. Steny ešte voňajú novým náterom, nábytok obchodom.Teším sa na tú "zmenu vzduchu" a plánujem, čo zabaliť dievčatám, aby sa nenudili a nechali nás v pokoji vyrozprávať sa.
Dnešný deň bol náročný. Zamračený, upršaný. Na obed kura na smotane ktoré varil J., lebo ja som nestíhala. Mrkvový koláč som ale poobede nejakým zázrakom urobila. Teda až na záverečnú fázu vymastenia a múkou vysypania plechu, vyliatie cesta a šupnutie do rúry. To musel urobiť zasa on, kým ja som utekala uspávať totálne unavenú Kiku. Čím som si zaslúžila také totálne nespavé deti? (Vďakabohu za to, že sú zdravé. Čo sa sťažujem, že?)
Kika spáva cez deň minimálne, dá tak dve dvadsaťminútovky a to sa ešte niekoľkokrát zobudí. Ak spí nejakým zázrakom cez deň dlhšie, neviem ju zasa dostať do postele večer. No a Veron chodieva spať po desiatej a aj to ešte celú noc vykrikuje. Najnovšie máme fázu strachu o "holý život".
Mami, a zamkli ste dom? A máme zapnutý alarm?
Mami, a nezoberie ma zlý ujo do vreca? Ani čarodejnica?
A nezje ma vlk? Alebo dinosaurus?
Takéto otázky dostávam počas hlbokej noci, prosím pekne. Takže nielenže fungujem cez deň na plný plyn, ale v noci okrem nespočetne častého kojenia musím ešte aj ukľudňovať staršie dietko. Ešteže ich mám tak pekne pokope - jednu z jednej strany a druhú z druhej:)
Ale ľúbim ich najviac na svete, aj keď sa občas posťažujem, si nemyslite zas:) Kristínka urobila v posledných dňoch toľko pokrokov. Začala regulérne štvornožkovať, ukazovať "pápá" a krásne bľabotať niečo v zmysle "ma ma" a "ňam ňam" a "ham"... U Veroniky zasa žasnem nad jej slovnou zásobou, výbornou pamäťou s schopnosťou dať si veci do súvisu. Až rastiem od pýchy, keď si sama vytiahne dospelácku encyklopédiu, nalistuje krvný obeh a začne mi podľa obrázkov vysvetľovať, ako funguje srdce a čo sú to červené a biele krvinky.
Keby som mala pre seba - myslím IBA pre seba - jednu hodinu denne navyše, tak som najspokojnejší človek v okrese. Aby som si len tak mohla poležať vo vani a nemusela pritom minimálne dvakrát odbehnúť za neustále sa budiacou Kikou. Aby som sa mohla konečne najesť pri stole v pokoji a nie " na stojáka" bleskovou rýchlosťou. Aby som si mohla s kávou v ruke prečítať noviny a pozrieť správy.
Ono to príde. Ten čas, kedy si to budem môcť dovoliť, však ja viem. Teraz mi je smiešne, keď si spomeniem, ako ťažko som niesla stratu voľného času po narodení Veroniky. Aká som bola zúfalá, že nič nestíham. Vtedy sa mi niekto vysmieval, že potom len uvidím, keď budem mať deti dve. A naozaj. Ale upokojujem sa tým, že je to len dočasu. A zároveň skladám klobúk z hlavy pred všetkými mamami s viacerými deťmi, ktoré to berú v pohode a nerozčuľujú sa nad neporiadkom v dome a večnými nestíhačkami ako ja:)
Vyžalovala som sa a teraz hajde spať. Zajtra bude lepšie! Ak ma v noci nezje vlk:)))
