Stále sa necítim vianočne. Teda dostatočne vianočne na môj vkus. Neviem, možno to bude prečudesným počasím, čo vonku panuje. Je netradične teplo, kto to kedy videl, aby tesne pred Vianocami bolo pätnásť stupňov, a duje vetrisko tak, že ma v noci budí zo spánku.
A možno to bude udalosťami posledných dní, ktoré mi uberajú na vianočnej nálade. Dievčatá sú zasa choré, sople im tečú na litre. Zdravé boli presne dva týždne, stačilo zájsť raz medzi deti do detského zábavného centra a máme to tu opäť. Inak, aj vás tak rozčuľujú nezodpovedné matky, ktoré chodia s chorými deťmi do kolektívu? Ja mám chuť vždy zasiahnuť a spýtať sa tej osoby priamo, či ju to ani trochu nemrzí, že nakazia tucet ďalších detí. Hlavne, že deti sa vyhrajú...
Dom máme vyzdobený, stromček stojí, všade vianočné dekorácie, čokoládky, vianočné gule, tona ovocia, chladnička plná, púšťame si detské cd o narodení Ježiška, aj tie trpaslíčie pesničky, čo Veronke prišli poštou, darčeky sú nachystané, koláče napečené...
Pečenie bolo tento rok tiež kapitola sama o sebe. Začala som medovníčkami. Prvý plech mi takmer zhorel, lebo som uspávala sopľavú unavenú Kristínku. Druhý mi po upečení Veronika vysypala na zem a medovníčky sa polámali (ešteže plech vtedy nebol horúci). Pri treťom som zistila, že mi došli bielka na potretie a v chladničke už nemám vajíčka, tak som medovníčky upiekla bez potretia a zamaskovala to neskôr bielkovou polevou a cukrovými farebnými guľôčkami. Inak, práve z tých s polevou nezostal už ani jeden:) Štvrtý a piaty plech som úspešne dala do rúry, aj z nej vybrala, akurát mi pri upratovaní Kika strčila nôžku do misky so zvyšným žĺtkom (mala som ju na rukách), a kým som jej prezliekala pančušky, Veronika to žĺtko vyliala po celom stole. Kuchyňu som po tomto pečení upratovala dva dni. A to mi na druhý deň ešte doslova zhorel obed na sporáku.
Takže som zvoľnila tempo, znížila vlastné nároky na vianočné pečenie, upratovanie a spol. a pokračovala len veľmi zľahka. Ugúľali sme s Veronikou zdravé ovocno-orechové guľky, s pomocou kuchynského robota šlo všetko priam bleskovo. Upiekla som štyri plechy lineckých koláčikov a cesto na ne som nerobila, ale kúpila hotové! Ušúľali sme domáce rafaelo a pofŕkali ho čokoládou. Dnes ma ešte čakajú vanilkové rožteky a pečenie zavŕšim opitým Izidorom. Poznáte? Dva deci rumu v koláči sú dva deci rumu:) No a na sviatočný stôl sme si ešte z cukrárne objednali punčovú tortu. Finito.
Upratovanie sa tento rok nekoná, okná neumývam, až na jar, všetko len tak upraceme ako cez rok. Aj keby som sa roztrhala, viac zo seba nevydám.
Dnes som už stihla vyprať dve práčky, vyvesiť a potriediť dva plné sušiaky suchého prádla. J. uvaril obed a nainštaloval na balkón svetielka.Dúfam, že tam zostanú celé sviatky a vietor ich neodveje na susedov balkón. Musím ešte prežehliť obrusy, urobiť cesto na tie rožteky a nechať ho vychladiť, aby sa s ním dobre pracovalo. Objednať nákup. Keď deti zaspia, ešte dobaliť darčeky.
Zajtra idem po polroku konečne ku kaderníčke. Z časových dôvodov len na strihanie, farbiť vlasy mi bude večer J. Ale aj tak sa teším, lebo idem niekam sama. Bez detí.
Aj vy už bilancujete tento rok? Ja keď večer uspávam deti alebo kojím, premýšľam, aký bol, premietam si ho mesiac po mesiaci. Hádam najrýchlejší rok v mojom živote. Popri tom kolotoči okolo bábätka a Veroniky som ani nezistila, ako sa mi dni presypali pomedzi prsty. Ale mám kopec fotiek, pocitov, spomienok. Toľko vecí sa zomlelo. A baby tak vyrástli. Kúpili sme dom, presťahovali sa, predali byt, kúpili druhé auto. Zabývali sa, zvykli si na nový domov.
Teším sa aj na nasledujúci rok, keď sa konečne postupne začnem vracať sama k sebe. Tak to bolo aj pri Veronike, tak to bude aj teraz, keď Kristin už skúša robiť prvé kroky a vie sa trochu zabaviť sama. Keď už vydrží aj s ockom, dedkom, babkou, starými rodičmi.
Bude to dobrý rok.
Zároveň Vám, všetkým čitateľom, ktorí môj blog čítate pravidelne, aj Vám, ktorí ste sem náhodne zablúdili, želám krásne Vianoce a šťastný Nový rok. Veľa zdravia, lásky, radostí a síl.
