Predstavujem vám nového člena rodiny. Chip. Štvormesačné šteniatko, kríženec. Adoptovali sme si ho cez Československý kastračný program, možno ste o ňom už niečo počuli. Spočíva v tom, že dobrovoľníci odchytávajú psíky a mačičky v rómskych osadách, tým sa následne dostane veterinárne ošetrenie, prípadne liečba, ak je potrebná, a putujú do dočasnej opatery, odkiaľ si ich môžete adoptovať na trvalo. Úžasný projekt je to!
Dlho sme premýšľali o tom, že si zadovážime psíka. Vedeli sme, že chceme šteniatko z nejakého útulku. Minulý rok sme to odložili kvôli Kike, zdala sa nám ešte príliš malá a nevedela som si predstaviť, ako by som sa popri dvoch malých deťoch dokázala starať ešte aj o psa. Teraz je to už jednoduchšie, tak sme si povedali, že do toho ideme. Naša pôvodná predstava bola, že náš psík bude spávať dnu a cez deň sa bude voľne premiestňovať spolu s deťmi podľa potreby buď do a zo záhrady alebo na prízemí. Od tohto plánu sme však upustili a napokon sa rozhodli, že Chip bude bývať iba vonku. Jednak je už teraz dosť veľký a bála som sa, že nám zdemoluje polovicu domu neustálym behaním hore dolu, skákaním po stolíku v obývačke, vysedávaním na sedačke, ktorú pazúrmi zatrhával,... A napokon rozhodol i fakt, že väčšina známych nám psíka vezme v prípade našej neprítomnosti maximálne na dvor či ho príde sem nakŕmiť, nie si ho pustí do bytu. Takže i cestovanie bude jednoduchšie.
Prvé dni s havom boli dosť náročné, aj sme premýšľali, že ho vrátime:( Je to hravé šteniatko, neustále vyskakuje, jemne hryzká, no a deti z neho mali strach, Hlavne Kika, ktorú hneď v prvý deň niekoľkokrát v zápale hry prevrátil za zem a na hlave jej urobili riadne dlhý krvavý škrabanec pazúrmi. Veronika je tiež celá doškrabaná. Občas má Chip tendenciu hrýzť, nezahryzne silno, len sa hrá, ale dievčatá to desí. Tak ho musím krotiť a keď sme vonku, je neustále pod mojím dohľadom. Ale musím povedať, že dočasná opatrovníčka vykonala kus dobrej práce. Psík má hygienické návyky, výborne a bez problémov sa venčí a poslúcha zopár povelov. No je treba sa mu ešte riadne venovať, J. s ním plánuje chodiť na cvičisko. Ale Chip je naozaj učenlivý. Za pár dní sa naučil, že na deti sa neskáče a nešteká, celkovo sa pri nich dosť krotí, vonku si zvykol tiež rýchlo. Zatiaľ má iba pelech a provizórnu búdu z kartónovej škatule od tlačiarne, ale naozajstná drevená búda je už objednaná. Povedzte mi ale prosím, čo na obyčajnej zateplenej búde stojí dvesto eur, lebo ja fakt nechápem!!!
A na záver ešte musím povedať, že pes je výborný zoznamovací prostriedok. Odkedy ho chodím skoro ráno venčiť (skvelá psychohygiena pre mňa), spoznala a dala som sa do reči aj s tými susedmi, s ktorými sme si celý predošlý rok, čo tu bývame, nemali čo povedať:)
