sobota 28. novembra 2015

Pokojný deň doma



Sobota ráno, Kristínka sa zobudila ešte pred šiestou. Všade tma, len mesiac svietil na nebi tak strašne jasno, že bolo vidieť poriadnu námrazu na strechách a autách. Hneď ako sa rozsvietilo, zaregistroval Chip v dome život a začal vonku kňučať. Už je po obligátnej rannej vychádzke, J. sa chystá do práce a my s Kikou a Nikou trávime ráno pri rozprávkach a kreslení ceruzkami. Ešte v pyžamách. Kakavko a rožok s maslom:)
Poupratovali sme len tak ledabolo to najnevyhnutnejšie, čo nám klalo oči, naložili umývačku, uvarili si rakytníkový čaj. Na obed budú parené buchty, hotovka z chladiaceho boxu našej samošky, dnes sa mi nechce variť. A zo včera pórová polievka či rybka na masle. Vyberie si hádam každý.

Bude to hádam celkom pokojný deň, nikam sa nechystáme, akurát okolo obeda vybehneme s Chipom. J. príde až okolo piatej, dovtedy si musíme vystačiť samé. Pôvodne som chcela ísť s dievčatami do detskej kaviarne na koláčik a horúcu čokoládu, ale dnes sa tam koná súťaž v pečení zdravých koláčov spojená s prednáškami, tak plány mením a pôjdeme tam pekne celá rodinka aj s ockom zajtra:)
Premýšľam teda, že by sme si mohli vyrobiť prvé vianočné ozdoby, prípadne stvoriť niečo iné. V pracovni mám už niekoľko dní nastrihané látky a nachystaný stroj, že budem šiť rôzne textilné darčeky pre kamarátky a rodinu, ale ešte som sa nedostala k tomu, ani ich vyžehliť a nažehliť na látku vlizelín. Miesto toho som si čítala Lenku Reinerovú a jej Bez adresy. A vymaľovávala omaľovánky. A piekla mandarínkový koláč. Upratovala J. v skrini, triedila oblečenie.

Popíjam v pokoji ten rakytníkový čaj, dievčatá sa hrajú.  Veronika s dreveným dominom, Kristínka s kockami. Vychutnávam si to, že nemusím pohnúť ani prstom. Majte krásny víkend!


sobota 21. novembra 2015

Krátky report o tomto týždni

Zima tam vonku, už taká naozajstná, voňajúca Mikulášom:)
Tento týždeň bol lenivý, po kúpeľnom wellnesse sa len ťažko štartovalo. Jankovi do práce, Veronike do škôlky, mne doma. Prania vyše hlavy, upratovanie nemalo konca kraja.
Aj voliéra už stojí a Chip si v nej podozrivo rýchlo zvykol. Pribudlo teda denných prechádzok so psom, prechádzok ako takých v každom počasí.
Vianočné darčeky mám takmer komplet, ešte jeden čaká na pošte na vyzdvihnutie a zopár je na ceste. Ostatné čušia na najvyššej polici v skrini zamaskované mojimi kabelami.

Je takmer desať večer, baby už spia a ja bežím čítať posledný diel Milénia. Z tohto zatiaľ nie som až tak nadšená ako z predošlých dvoch, ale uvidíme, možno ešte vie prekvapiť. Dnes to bol taký relaxačný deň strávený s deťmi, kým J. upratoval vo veľkom záhradu od popadaného lístia a neplechy, čo porobil za posledné týždne Chip. Mohutnú vŕbu sme tento rok nedali zrezať a tak máme tony lístia všade, kam oko dovidí.
Ráno bolo lenivé, prelenivé. Pri rozprávkach, novinách, dlhé raňajky. Vyprala som jednu deku, potriedila zopár vecí, prádlo zo sušiaka, naložila a zapla umývačku. Na obed rýchlo opiekla filety z lososa, upražila zopár rybích prstov a uvarila malý hrniec zemiakov.
S dievčatami sme otestovali novú formu na bábovku a upiekli našu tradičnú podľa receptu od mamy. Prišla sestra na kávičku, pokecali sme, pohrali sa s deťmi, popreberali aktuálne udalosti vo svete aj doma. Večer som vybehla so psom a do samošky po čerstvé pečivo a neuveríte, čo ešte som si tam kúpila! Omaľovánky pre dospelých, čo už týždne obdivujem na Instagrame! Hneď mám lepšiu náladu, keď si predstavím, ako si budem cez týždeň poobede, keď bude Kiki spať a Veron bude v škôlke, pri šálke čaju a zapnutom rádiu v pokoji maľovať obrázky všetkými farbami...
Inak večer ťažšieho kalibru. Učím totiž Kiku už druhý deň zaspávať v posteli a nie pri nosení na mojich rukách, bez sĺz to nejde, ale nepovolím. Lebo už mám ruky ako opica a chrbát ako hrbáč z toho známeho príbehu. Ťažká mi je, no. A ona len nosiť a nosiť, aj hodinu, a popritom spievať stále dookola. Došla mi trpezlivosť aj sily. Ešte pár dní a zvykne si. A ja si odšrtnem v imaginárnom diári ďalší rodičovský úspech na ceste za vlastným kúskom slobody:)

Majte sa krásne:)




sobota 7. novembra 2015

Kam sa pozrieš, tam tekvica

Všade samé tekvice. Malé, veľké, s očami, aj ústami, ušami a pokrývkou na dutej hlave.
Všade na ulici ich vidím večer svetielkovať do tmy. Aj my pred dverami máme.
Jednu už nahryzla pleseň, druhá úspešne odoláva.
A tekvicu máme teraz často aj na tanieri. Vivat krémová tekvicová polievka! Nie a nie sa jej dojesť.
Dokonca sme mali v škôlke tekvičkovú slávnosť. Deti súťažili so strašidlami, tancovali, bavili sa a oteckovia zatiaľ dlabali a vyrezávali tekvice. Pekne do tmy, aby sme si všetci užili to svetielkujúce divadlo:)


Novembrové hmly sú tu. Husté ako mlieko. Ráno sa nikomu z nás nechce vstávať. Večer sa nikomu nechce ísť spať. Baby sa "šalia", skáču po posteliach, najväčšia zábava je doma o pol desiatej, do desiatej zvyčajne na moju veľkú radosť spia. Obe.
To sa mi už neoplatí ani ísť si sadnúť k telke, tak si čítam. Aktuálne mi nedá spávať druhá časť Milénia. Musím zistiť, kto je vrah. Čítam, kým vládzem.

Kika stále soplí, s prestávkami už šesť týždňov, a začínam byť z toho celkom pekne nervózna matka, lebo o pár dní ideme aj s deťmi na wellness pobyt do Dudiniec máčať sa v bazénoch, saunovať, relaxovať a bolo by viac ako vhodné, ísť tam v plnom zdraví.

Inak pohoda. Vianoce v dohľadne, už sa teším na december. Brúsim si zuby hádam na polovicu vianočnej kolekcie v Tchibo, tak sa mi všetko páči. Dokonca som si už zostavila upratovací plán na december a zoznam koláčikov, ktoré napečieme spolu s dievčatami.
Na konci roka mám tradične potrebu upratovať, čistiť dom a zbavovať sa všetkých nepotrebností. Stihla som už kompletne pretriediť sebe aj dievčatám šatník a topánky a všetkému, čo už nenosíme či doma nepoužívame som cez internet našla nový domov. Dokonca sa mi podarilo zbaviť aj starej elektroniky, mobilov, nabíjačiek, počítača s výkonom slimáka po infarkte, všetkých tých harabúrd, čo iba zapĺňajú doma zásuvky a prehadzujú sa z miesta na miesto.

A ešte som sa zbavila jedného zuba, ktorý mi v ústach iba zavadzal a pri každej zmene počasia bolel ako ďas. O zub chudobnejšia, o kus pokojnejšia a vyrovnanejšia, že som sa konečne odhodlala, že som to dala!

Po tomto týždni som na seba fakt pyšná:)