štvrtok 30. júna 2016
pondelok 20. júna 2016
Dobré leto
V jednom kolotoči sme.
Toto sú veľmi spoločenské dni. Niekoľko mesiacov sa dohadujem s kamarátkami, nevieme sa stretnúť lebo deti, choroby, práca a podobne, poznáte to... a potom, bum! Všetky stretnutia a návštevy sa nahrnú na jeden týždeň. Dom plný ľudí, podávajú si kľučky a ja nie som si až tak istá, či stíham vnímať:)
Víkendy sú rovnako pestré, samé oslavy, grilovačky, svadby, záhradné slávnosti. Veľa balenia, veľa času stráveného v aute, veľa prania. Ale hlavne veľa energie, pozitívnych zážitkov a spomienok.
Veronika odrátava dni do konca školského roka, aj do narodenín. Vo veľkom plánujeme prázdniny a vôbec to nevyzerá, že by sme mali zvoľniť tempo.
Toto bude dobré leto, cítim to!
Ak vám chýbam, stretnete ma aj cez leto na Instagrame:)
Užívajte:)
Toto sú veľmi spoločenské dni. Niekoľko mesiacov sa dohadujem s kamarátkami, nevieme sa stretnúť lebo deti, choroby, práca a podobne, poznáte to... a potom, bum! Všetky stretnutia a návštevy sa nahrnú na jeden týždeň. Dom plný ľudí, podávajú si kľučky a ja nie som si až tak istá, či stíham vnímať:)
Víkendy sú rovnako pestré, samé oslavy, grilovačky, svadby, záhradné slávnosti. Veľa balenia, veľa času stráveného v aute, veľa prania. Ale hlavne veľa energie, pozitívnych zážitkov a spomienok.
Veronika odrátava dni do konca školského roka, aj do narodenín. Vo veľkom plánujeme prázdniny a vôbec to nevyzerá, že by sme mali zvoľniť tempo.
Toto bude dobré leto, cítim to!
Ak vám chýbam, stretnete ma aj cez leto na Instagrame:)
Užívajte:)
streda 8. júna 2016
Hrdinka
| Ani dinosaura sa nebojí! |
Tak si moje staršie dieťa dnes zas po čase rozbilo koleno.
Rev na celú ulicu. Neutíšiteľný a o to väčší, keď slečna zistila, že ranu treba vyčistiť a prelepiť.
To už ryčala aj tá druhá - mladšia, veď keď sestre ubližujú, treba zasiahnuť.
A potom začala plakať ešte aj tá tretia, ktorá bola u nás v tej chvíli práve na návšteve.
Lebo empatia. A možno aj trochu strach, že čo sa to vlastne deje.
K vlastnému počudovaniu som to prežila celkom v pokoji. (No dobre, trošku som sa hanbila, lebo návšteva nechápala.)
Bojovala ako lev, ale ranu sme napokon predsa len vydezinfikovali Betadinom a prelepili náplasťou. Bielou, lebo tie s rozprávkovými motívmi boli na ranu takých rozmerov primalé.
Teraz je hrdinka. Už spí, ale celý večer som nepočúvala o ničom inom, len že zajtra pôjde do škôlky s náplasťou a že sa jej zle chodí, že nevie zohnúť koleno, nedá sa jej sedieť v tureckom sede, ani skákať a že sa jej deti asi budú smiať. Rozoberala to dôležito z každej strany a mne bolo trochu smiešne, lebo som si spomenula, ako som to v jej veku prežívala ja. Rovnako.
Čo som sa naplakala kvôli trieskam zapichnutým tesne pod kožou na ukazováku, kvôli otlakom, štípancom, škrabancom a odreninám! Asi by nebolo správne chcieť od nej, aby bola v piatich rokoch iná. Ošľahaná skúsenosťami, rozvážna a silná:)))
Má právo reagovať detsky, len už teraz sa máličko obávam, čo sa bude diať o pár dní. Začali sa jej totiž kývať dolné jednotky!
Rozhodne bude veselo:)
| Nie som si istá, či nezvolím rovnakú stratégiu ako Kika:) Radšej zavriem oči a otvorím ich až po boji:) |
Prihlásiť na odber:
Komentáre (Atom)

