nedeľa 23. októbra 2016

Odštartovali sme

Vyzerá to tak, že sme tento rok opäť odštartovali maratón prechladnutí a viróz. Nič vážne, len neustále sople, z nich kašle, podráždená pokožka pod nosom, popraskané pery. Nálada, nenálada. Volím teda overenú stratégiu: veľa tekutín, vitamíny, med, silný domáci vývar, eukalyptový olej nakvapkaný na vlhkej látkovej plienke. Litsea cubeba v aromalampe. Oddych pri rozprávkach a  tvorivej činnosti. Niekde som nedávno čítala, že na plné dutiny je dobrý kúpeľ, do ktorého pridáme kilo morskej soli. Vyskúšala som a nosy im po ňom naozaj tiekli ako vodovodné kohútiky.
S Veronikou sa to dá, užije lieky, vypije čaj, vyfúka si nos, keď treba. Ale Kristínka naopak. Nechce jesť, nechce užívať lieky, nechce fúkať nos, nechce spať, nechutí jej čaj. A do toho vrchol vzdoru, agresívny rev, ktorý mi trhá uši a nervy aj s koreňmi:-) Stojí ma to vždy kopec námahy, aby som ju nejakou rafinovanou lesťou presvedčila, že je to nutné. Ak vôbec.
Na druhej strane si celkom užívam surfovanie po Pintereste a hľadanie inšpirácií na kreatívne tvorenie s deťmi,  varím plastelínu na kilá podľa tohto bezkonkurenčne najlepšieho receptu, vypekám koláče a skúšam nové recepty. Záver roka mi vždy príde ako stvorený na domácu pohodu pri krbe, rozprávkach alebo spoločenských hrách. Mám rada upršané a studené počasie za oknami, vietor aj vlhký vzduch.  Horúce radiátory, zápalené sviečky, pečené tekvice, chryzantémy. Jeseň nás baví, hoc aj sopľavá a ukašlaná!

Pozerajú Dobrého Dinosaura, chvíľa pokoja:)
Od Veroniky.
Farebné chryzantémy konečne aj na našich parapetách.

sobota 15. októbra 2016

Október v polčase

Polovica októbra. Letí to.
Čo nové...
Stále ma trápi zažívanie, ale termín u gastroenterológa som dostala až na koniec novembra. Nie na vyšetrenie, len na vstupnú konzultáciu. Ťažké dni sú to. Niekedy sa neviem dočkať, kedy zaspím a na chvíľu milosrdne zabudnem, že mi kyselina ide von aj ušami:)
Pri parkovaní na parkovisku novootvoreného supermarketu som nabehla na roxorovú tyčku, ktorá trčala zo zeme, a rozbila som na aute nárazník. Nie je to moja vina. Bol slabo viditeľný a nemal tam čo robiť. Vraj developer uhradí vzniknutú škodu. Chcem tomu veriť.
Konečne sme s Kikou boli na alergo vyšetrení a máme za sebou krutý odber krvi. Sedem ampúl. Bola taká statočná! Deti vydržia oveľa viac, ako si myslíme.
A s Veronikou na logopédii. Problém so sykavkami. Nie je to vôbec také zlé, ako to vyzeralo.
Po dlhom čase J. a ja, sami dvaja, v kine na Bridget Jonesovej (choďte, je to skvelé), na nákupoch a neskorom obede.  Dievčatá boli zatiaľ doma so starými rodičmi a všetkým nám bolo nesmierne fajn:)
Upiekla som úžasnú banánovo-karamelovú tortu s kokosovou šľahačkou, z ktorej som žiaľ nemohla ochutnať ani kúsok. Ale to, že ju všetci vychvaľovali do nebies, mi aj tak dobre padlo.
Vo štvrtok som bola s kamarátkami v meste a kúpila som prvé vianočné darčeky. Už čakajú schované na dne skrine.
A pre seba objednala päť nových knižiek. Neviem sa dočkať, kedy prídu.

Október je krásny mesiac. Vyhovuje mi ten chlad, drevom a mokrou zemou prevoňaný vzduch, hmly, aj studený dážď. Zapli sme kúrenie a po večeroch zapaľujeme oheň aj v krbe. Pálim sviečky a parapety som vyzdobila tekvicami. Kvety v záhrade poodkvitali, zo stromov padajú vo veľkom listy. Chcem ešte zavolať záhradníka, aby nasadil cibuľky jarných rastlín a dohola vystrihal vŕbu. A kúpiť chryzantémy. Žlté. Veľkú oranžovú tekvicu vydlabať.

A nepripúšťať si zdravorné problémy, ani zlé nálady a splíny.
Mať sa dobre. Vnútri aj navonok:)