Úplne novembrový deň so všetkým, čo k tomu patrí.
Skoro ráno, tesne po šiestej som vyrážala s Veronikou k logopedičke. Nie veľmi dobre naladená, lebo som málo spala a počasie bolo úplne na figu. Sneh, do toho dážď, ešte som ani nevyšla z ulice a už som stála v zápche. Strašne nerada šoférujem v tme, zlom počasí a v kolóne k tomu. Cez zahmlené a mokré okná vidím málo, v aute mi hučí fúkanie na predné aj zadné sklo a nepočujem rádio, do toho Veronika neustále niečo trkoce a pýta sa. Musím sa maximálne sústrediť na cestu a dávať pozor na to, aby som prudko nebrzdila a nešmýkalo ma. Autá idúce oproti mi pritom nepríjemne svietia do očí.
Šťastne sme tam dorazili, zdržali sa asi dvadsať minút a cesta nazad už bola brnkačka.
Zaviezla som Veroniku rovno do škôlky a vyvenčila Chipa, kým zvyšok domu ešte spal. A potom mi už bolo fajn.
Je strašne príjemné, keď je vonku nečas a ja sa naň môžem pozerať z vyhriatej obývačky s horúcim čajom v ruke. Ešte si užívam posledné mesiace s Kikou doma, keď sú rána dlhé a lenivé. Keď síce vstávam pravidelne o siedmej, ale stačí iba vychystať Veroniku do škôlky, kam ju zavezie J., a inak sa nemusím nikam ponáhľať.
Uvarila som kura na smotane s cestovinami, narýchlo upratala a dopoludnie trávila s kamarátkou. Zapálila si sviečky, prelistovala so záujmom učebnicu nemčiny, aby som si overila, či si ešte všetko pamätám, dočítala Dievča vo vlaku, kým Kiki pozerala rozprávku.
Popoludní som vyzdvihla Veron zo škôlky a zvyšok dňa sme sa prehrali v detskej izbičke.
Akosi lepšie je teraz. Zažívanie ma ešte trápi, ale už menej, aj chrbtica, ale viac oddychujem, viac čítam, pozerám viac filmov, počúvam hudbu. Akoby som sa snažila pobehnúť všetko, čo som za päť rokov nestihla. Žiarivým príkladom môže byť film Voda pre slony, ktorý som si s veľkým nadšením stiahla asi tri dni pred pôrodom. V júli 2011. A videla som ho až predvčerom. Prosím pekne, vyše päť rokov mi trvalo, kým som sa k nemu dostala. Nechápem:)
Prečítala som si všetko možné aj nemožné o spánku detí a tak som s nádejou dievčatám preorganizovala izbu. Kikinu posteľ som otočila a prisunula k Veronikinej, tak majú teraz hlávky pri sebe. Zdá sa mi, že je to takto lepšie. Že spia lepšie. Budia sa síce, ale je to v rámci normy. Aj zaspávanie sa zlepšilo. Kristin už definitívne nespáva cez deň, ale tým pádom je večer poriadne unavená a zaspáva do piatich minút po tom, ako dočítam rozprávku. Veronika zaspáva oveľa dlhšie, ale už pri nej neležím, nechávam ju samu, občas len nakuknem. Niekoľkokrát ma k sebe ešte volá, potrebuje niečo prediskutovať, cikať, piť, fúkať nos, alebo čokoľvek iné, ale zlepšuje sa to. Zaujímavé je, že pokiaľ som ju asi dva mesiace motivovala tabuľkou s odmenami za každých päť prespatých nocí, spala ukážkovo celú noc. Keď som tabuľku pomaly "vysadila", zasa sa budí, ale už nie toľkokrát. Kika sa v noci niekedy budí s plačom, keď sa jej sníva sen o hadoch, ktorý sa jej stále opakuje, alebo ju zobudí kašeľ. Je alergická na roztoče a napriek tomu, že som z izby odstránila koberec, kvetiny, plyšáky, oprala dievčatám antialergické paplóny, denne tam vysávam a utieram prach, vetrám a stlmila som kúrenie, stále v noci pokašliava.
Okrem iného jej na alergológii zistili aj alergiu na pleseň, byliny, trávy, burinu, bielok, pomaranče, arašidy a lekárka vyjadrila na základe pozitívnych genetických testov podozrenie na celiakiu. Zatiaľ neaktívnu. A to sme tam išli len s tým, aby mi niekto potvrdil, že Kika má naozaj alergiu na arašidy, ktorú som vypozorovala doma. Lebo stačí aby ju niekto, kto jedol arašidy, iba pobozkal a hneď sa vysype.
Z tej celiakie som zmätená. Kristínka nemá žiadne príznaky, krvné testy na jednotku, žiadne zažívacie ťažkosti a sú dni, keď existuje (z vlastnej vôle) len na rožkoch, piškótach a chlebe. Preto nechápem. Lekárka nám dala na výber - buď absolvuje v narkóze biopsiu tenkého čreva alebo začneme dodržiavať bezlepkovú diétu aj napriek tomu, že nemáme istotu, že ju skutočne má. Mne to príde postavené na hlavu. Logicky mi z toho vychádza, že aj keď niekto má pozitívnu genetiku, automaticky to neznamená, že chorobu musí dostať, iba má o niečo vyšší predpoklad, že sa tak môže stať. Pravdu povediac, chcem sa ešte poradiť s viacerými lekármi, lebo mi príde uletené, aby som preventívne z jedálnička dieťaťu vylúčila lepok. A biopsiu jej robiť nedám, zatiaľ nevidím dôvod. Ťažká dilema.
Inak už na mňa dýchajú Vianoce. Prvý decembrový deň tradične zdobíme stromček, teším sa:) Cez víkend sme boli v Ikea a musím vám povedať, že som si spomenula, prečo neznášam nákupné centrá. Kúrenie vypeckované na maximum, zlý vzduch, komplikované parkovanie, davy tlačiacich sa ľudí, všade treba čakať, všetci nevrlí a nervózni. Nič pre mňa, nemám rada masové akcie. Do konca roka ma tam už nikto nedostane. Postupne zhromažďujem vianočné darčeky a celkom sa mi darí, do konca mesiaca ich chcem mať kompletné. Všetko, čo sa bude dať, nakúpim online.
---
Aj teraz mrholí, tichučko ale intenzívne. Počasie na knižku alebo dobrý film. Aj na varené víno a čokoládku. Alebo horúcu vaňu.
Pekný november ešte:)
