Spánkový update

Spánok. Veľká téma u nás.

Update.

Dievčatá spia spolu v izbičke.
Premiestnila som postele. Predtým ich mali oproti sebe. Teraz sú do tvaru L a tak spia s hlávkami pri sebe. Myslím že je to tak lepšie. Pred postele im dávam každú noc matrac z detskej postieľky, ktorý už nepoužívame a takto slúži aspoň ako ochrana  pred doudieraním sa, keď má niektorá z nich akčný sen. A že ich je! Hlavne Kiku nachádzam na tom matraci v najrôznejších krkolomných polohách. A to má na posteli aj zábranu!
 A pred schodisko, ktoré je rovno oproti ich dverám, každú noc zasa staviam sušiak s prádlom. Zábrana sa tam namontovať nedá, ale sušiak ju výborne supluje. Niežeby dievčatá mali v noci tendenciu padať zo schodov, je to skôr kvôli môjmu dobrému pocitu. Že sú v bezpečí.

Nocí, ktoré sú pokojné a stačí mi k nim zabehnúť raz, je málo. Komplet "prespaté" takmer nie sú. Teda sú - tie, keď je ocinko na služobke a tak všetky tri spolu spíme v manželskej posteli. Ako hamburger. Ja som v strede:) Vtedy spia spokojne na mne nalepené úplne natesno a kde tu len niečo zamrmlú. Ráno sa budím síce dokrčená, ale neuveriteľne oddýchnutá:)))
Väčšinou k dievčatám vstávam tak trikrát, to je priemer. Keď je dobrá noc, tak raz, keď zlá, aj desaťkrát. Kristínka hľadá mamu a Veroniku budia zlé sny, alebo sa iba niečoho bojí. V tomto veku u nej predstavivosť pracuje na plné obrátky a ona si s ňou ešte nevie dobre poradiť. Bojí sa postavičiek z rozprávok, pavúkov, upírov, čertov, ...
Mojím problémom je, že spím len veľmi plytko a prebudí ma aj malé šuchnutie či ston. Tak sa mi  niekedy stane, že vstanem a idem do izbičky úplne zbytočne. Inokedy vyčkávam, čo sa bude diať. Zvyčajne mrnčanie prepukne v hlasný plač alebo volanie, a to už utekám, aby jedna nezobudila ešte aj druhú, lebo potom uspávam o to dlhšie.
Kristínka sa navyše naučila v noci putovať k nám. Keď nereagujem na jej volanie, jednoducho sa zdvihne a príde nadránom za nami do postele. Takmer každú noc:)

Napriek tomu. že ešte stále nemám možnosť spať v pokoji a neprerušovane celé noci, aj tak sa to pomaly ale isto zlepšuje.
Veľmi mi pomohlo, keď začal deti uspávať aj J. Striedame sa - jeden večer uspávam ja, jeden on. Uspávanie spočíva vlastne len v prečítaní rozprávky a vyčkaní, kým zaspí Kiki. Tá vytuhne do pár minút. Keďže cez deň nespáva, po ôsmej večer je taká unavená, že zaspí hneď po rozprávke. Veronika zaspáva veľmi dlho, aj hodinu, tak pri nej si chvíľu poležíme a nechávame ju zaspať samu. Časy, keď som pri nej ležala celý večer a čakala, kým konečne zaspí, sú preč. To som naozaj už nezvládala! Aj tak je to často boj. Desaťkrát ide ešte cikať, stále vybieha z izbičky a dačo rieši, tam a tam ju bolí, za oknom je bubák, na povale niečo šuchoce, v izbe je obrovský pavúk a pod.

Samostatnou kapitolou sú noci, keď sú dievčatá prechladnuté. To spí tak maximálne Chip v búde. V dome nikto. Sople tečú, kam sa pozrieš,  fúkať nos nechce nikto, kvapky už duplom nie. Je to boj a vreskot na celú ulicu. Ale to asi poznáte.

Dobre.

Rozbiehame sa po sviatkoch. Od dnešného rána už naozaj:) Veron škôlka, J. práca, my s Kristin doma. Dávali sme dom do poriadku, celý deň sme spolu upratovali. 

Stromček aj vianočné ozdoby sú znovu na povale. Okrem vonkajších svetielok.

Zasa zdravšie jeme, J. behá, ja cvičím hatha jogu. 

Cez víkend sme boli v parku a pokúšali sa sánkovať, ale snehu bolo málo a tráva vysoká:) 

Po večeroch spolu pozeráme filmy. Toľko filmov čo som videla za posledné tri týždne, som nevidela hádam ani za päť predošlých rokov.

Objednali sme nové stoličky k jedálenskému stolu a knižnicu, lebo knihy už niet kam dávať.

A zaplatili si letnú dovolenku na Zakynthose:)

Dobrý týždeň to bol!

Zachraňujú ma knihy

Tento týždeň sme ešte v oddychovom režime. Chorí, zavretí doma. Ponorka ako hrom. Baby si poriadne lezú na nervy, veľa kriku, veľa plaču, tečú mi nervy. Do toho stále nepokojné noci, staršie dieťa vykrikuje zo sna a mladšie sa pravidelne v noci sťahuje k nám. Večer sa nikomu nechce spať, ráno aj tak vstávajú skoro. Idylka.
Sneh by potešil. Vybehli by sme aspoň hen do parku spustiť sa z toho minikopčeka, široko-ďaleko jediného, čo tu máme.
Zachraňujú nás knihy. Rozprávky a romány. Mimochodom,  objavila som český portál Databaze knih a som z neho paf. Také niečo som potrebovala, knižnú komunitu. Hneď som sa zapojila aj do ich Knižnej výzvy na rok 2017. Pridáte sa aj vy?

V novom roku

Nový rok.
Aj sme ho s rodinou oslávili.
Mrazivé, ale krásne ráno. Takú hrubú inovať som už dávno nevidela.
Kika rozbila hrnček, tak aj črepy boli. Nech prinesú šťastie...
A nemám hlas. Odišiel neviem kam, nech sa skoro vráti :-)
Deti vo vani. Kým im J. bude čítať rozprávku, uvarím si horúci čaj s medom a citrónom. Idem si liečiť hlasivky.

Bude to dobrý rok:-)

Kopec jedla. Uznávam, nie veľmi zdravého. Tuším by som si mala dať do nového roka záväzok, že budem zdravšie jesť. Ale ten si tak či tak dávam hádam každý rok:))

Studené ráno. Osem hodín, mínus sedem stupňov. Ako v rozprávke.

Drahí priatelia, šťastný nový rok  2017!