Prázdniny v polčase

Úplne obyčajná sobota. Prázdninová, horúca.
Dievčatá sa kúpu v bazéne narýchlo zalepenom lepiacou páskou, aby nefučal, bicyklujú okolo domu, jašia. Povyťahovali všetky hračky, ktoré našli v kôlni. Sediac v obývačke na gauči ich mám na dohľad a aj keď sa nedívam, počujem špliechanie vody a ich pojašené výkriky. O chvíľu pôjdem za nimi. Pes leží znudene pod trampolínou chrániac sa pred prudkým slnkom a vždy, keď ho takto vidím, spomeniem si na Mitanove Psie dni.
Na obed boli iba rýchle palacinky, baby nechceli k nim ani džem. Jedli ich ešte horúce iba posypané práškovým cukrom. Keď sú takéto horúce dni, vôbec sa mi nechce variť. Ale vôbec. Naopak, chce sa mi prať. Periem vo veľkom všetko od oblečenia, zimných búnd, posteľnej bielizne až po utierky. A napĺňa ma to radosťou. Fakt. Najradšej rozvešiavam všetky tie avivážou prevoňané kúsky na sušiak na balkóne. Je to zvláštne upokojujúca činnosť vešať prádlo a pozerať sa pritom z balkóna do záhrady na deti alebo na ulicu, prehodiť pár slov so susedmi alebo popolievať paradajky a papriky.

Júl bol veľmi rýchly mesiac. Hneď na jeho začiatku sme oslávili Veronikine narodeniny, na týždeň odleteli na Zakynthos, po návrate sme boli pár dní doma a potom sme sa vybrali za dedkovcami na Kysuce. Tam sme chodievali na prechádzky, do lesa na hríby, ktoré nerástli, na kúpalisko, do outdorového detského centra, lanového parku, a ponavštevovali sme rodinu. Dievčatá si to nesmierne užívali, každý večer zaspávali totálne unavené a v noci sa im o tom všetkom snívalo.

Teraz sme zasa doma. Dobrodružstiev je trochu menej, ale tak či tak ma obyčajná denná rutina utvrdzuje v tom, že všetko je tak, ako má byť. Prepli sme sa do letného módu. Spať chodíme neskoro a vstávame ešte neskôr. Zmrzlinu a melóny jeme vo veľkom. Celé dni pobehujeme iba v krátkych šatočkách alebo plavkách. A naboso. Nonstop vetráme. Nechce sa nám variť, piecť, ani upratovať. Čítame si knihy a pozeráme filmy. Skladáme puzzle. Maľujeme.

V auguste nás ešte čaká pár dní u svokrovcov, pár dní v Trenčianskych Tepliciach, kam ideme sami dvaja bez detí (juch!) a možno pár dní na chalupe. No a potom škôlka, škola a práca:)

1. hranolky a losos - obľúbené jedlo oboch dievčat, 2. balíme a vybaľujeme, stále dookola, 3. čítam aj cez leto, 4. broskyňová šumivá bomba, tá bola Kristínkina, Veronika si kúpila jablkovú, 5. takto mi rastie paprika na balkóne, 6. puzzle challenge, 7. čítanie pred spaním, 8. mrkvový koláč s citrónovou polevou, 9. kytica od J. k výročiu

Dovolenkovali sme

Máme po dovolenke, ale ešte celé leto pred nami! Na nezaplatenie.
Týždeň v Grécku na ostrove Zakynthos bol fajn, ale náročný. Trochu iný, ako som tajne dúfala, že by mohol byť. Rodičia s malými deťmi vedia:)
Zakynthos bol vždy moja vysnívaná destinácia. Chcela som tam ísť na svadobnú cestu, ale vtedy bol pre nás pridrahý, odvtedy šli ceny výrazne dole. A mojou vysnívanou destináciou aj ostáva, lebo tentokrát som z neho videla maximálne kus mora, hotelový komplex a neďaleký vodný park. Celý týždeň dookola. Nabudúce sami bez detí:)))

Niežeby dovolenka s malými deťmi bola horor. To nie, len potreby detí sa výrazne odlišujú od potrieb rodičov a v záujme zachovania detského blaha a zároveň svojho duševného zdravia sú rodičia nútení zatlačiť svoje túžby niekam na najhlbšie morské dno. Poznáte to všetci:

- vy túžite mať po výdatnom obede siestu...
Ako na potvoru deti nie a nie poobede spať. Od rána do neskorého večera fungujú na plné obrátky a nezastavia sa. Celý týždeň.

- naopak, večer by ste si radi pozreli program pri bazéne (grécke ľudové tance, hru na bouzouki, karaoke, ...) a máte chuť na dobrý koktejl alebo aspoň džús s vodkou...
Ešte len niečo po deviatej. Deti sú už unavené, mrnčia, nič ich nebaví, odmietajú tancovať na mini disco, chcú spať. Balíme to teda a odchádzame na izbu. Napokon zaspia až o hodinu neskôr. Celý týždeň.

- chceli by ste si pozrieť mesto, časť ostrova, vzdialenú pláž, ...
Deti zaujíma mesto iba do momentu, kým si v nejakom z početných obchodov nekúpia sľúbenú hračku. Nechce sa im chodiť, bolia ich nožičky. Nudia sa. Alebo chcú skúpiť všetko, čo vidia. Prípadne sa dllllllho nevedia rozhodnúť, čo si kúpiť, keďže podľa dohody môžu len jednu vec. True story.

- už máte kúpania po krk, najradšej by ste popoludnie strávili pod slnečníkom na pláži s dobrou knihou alebo krížovkami...
Bez šance. Na deti treba neustále dohliadať a kúpanie ich z nevysvetliteľných dôvodov baví nonstop do rozmočenia. Pokojné aktivity na ležadle typu čítanie či maľovanie farbičkami vyradili na istý čas zo svojho repertoára.

- radi by ste ich videli jesť pestrú a vyváženú stravu...
Utópia, ja viem. Zaplatili sme all inclusive a napriek tomu deti (hlavne Kika) žili celý týždeň na hranolkách, špagetách, ryži, pečive, miniatúrnych kúskoch mäsa a zmrzline. Kika neochutnala žiadnu grécku špecialitu, žiadne ovocie či zeleninu... zato pokračovala v "dobrom" zvyku pri každom jedle kompetne zlikvidovať prestieranie a pravidelne vylievať nápoje.
PS: Dobre som si popozerala, čo jedia ostatné deti. Hádajte!

Mám pokračovať?
Keď si k tomu prirátate všetky tie súrodenecké spory, hádky a plač, otázky, sťažnosti, krivdy, fóbie a strachy, neustále natieranie opaľovákom, prezliekanie, hľadanie záchodov a pod., je to fakt náročné. Niekedy na zaplakanie, inokedy na mašľu.
Na druhej strane vidieť decká, ako sa veľmi tešia v bazéne, ako výskajú na šmykľavke, jašia sa na ihrisku, zanietenie zbierajú mušle na pláži, tešia sa zo zmrzliny, sú fascinované z lietadla, či sa pokúšajú nadväzovať vzťahy s rovesníkmi z iných krajín, to pohladí dušu. Aj to, keď sa v noci smejú zo sna. Alebo keď mi povedia, že tento deň bol super. Že dovolenka je super. Že my s ockom sme super.

Vlastne by som išla zas. Aj za rovnakých podmienok:)
Fotky hovoria za všetko.