25/3/18

Čakáme jar!

Zima, zima vonku, celý týždeň. Dievčatá stále choré, našťastie prišla na pomoc svokra, tak som iba v pondelok bola s Kik u lekárky a zvyšok týždňa som mohla pracovať. Veľká pomoc toto! V noci som síce takmer vôbec nespala a na striedačku zrážala horúčku raz jednej, potom druhej, no ustáli sme to. Aj v kine som s manželom po dlhom čase zasa bola.
Vo štvrtok som mala opäť hospitáciu, predtým pani riaditeľka, teraz zástupkyňa. Obe ma pochválili, vraj niet čo zlepšovať, hotová učiteľka zo mňa. Obrovská pocta a motivácia pre mňa. Veľká radosť.
Cez víkend budeme iba oddychovať. Navarím, upracem, budeme trochu dobiehať s Veron školu, hrať sa, pozerať filmy. J. ide na preteky v nordic walkingu a my sme ho pôvodne chceli ísť povzbudzovať, ale v tomto stave radšej doliečime virózu, lebo v piatok ideme s kamarátmi (osem dospelých, osem detí - dievčat) na pár dní na chatu do Oščadnice, tak nech sme do Veľkej Noci fit.

1.Stará mama uplietla dievčatám sukne s ich obľúbenými motívmi - pre Kik psík, pre Veron koník.

 2. Zásoba liekov a vitamínov.

3. Veľká Noc a naša (takmer) jediná výzdoba. Musím kúpiť tulipány! Ja by som rada aj hyacinty, ale J. ich vôňu neznesie.

4. Pijeme čaj na litre. S medom a citrónom.

5. Minulý týždeň sa mi podarilo dostať do kníhkupectva, tak som nakúpila nové detské knihy. Všetky okrem jednej boli výrazne zlacnené, ale sú fajn, žiadny rýchlokvasený brak s bambiliónom gramatických chýb (dúfam).

6. Len taká momentka. Lietadlo krúžiace niekoľko hodín dookola nízko nad zemou a ružové zore, ktoré sa mi nepodarilo odfotiť. 

Na čo si nikdy nezvyknem...

U nás si tie vírusy a baktérie tuším podávajú ruky. Od začiatku zimy doteraz je stále niekto chorý. J. kašle ako starý hrniec už pekne dlho, Veronika sa celý minulý týždeň sťažovala na bolesť hrdla a Kristínka opäť horúčkuje. Od polovice februára je to už tretíkrát. Vysokánske teploty, štyridsiatky. Som úplne na prášky z toho. Už som si zvykla na jej občasný kašeľ, predýchala som alergiu na arašidy, zvládam aj to večné vracanie pri každej chorobe vrátane neškodného prechladnutia, ale na tie horúčky si asi nezvyknem nikdy. Keď Kike vystúpia na štyridsať, panikárim. Doslova. Hlavne ak má aj vtedy stále studené nohy a ruky, čo znamená, že teplota bude ešte stúpať, a lieky nezaberajú. Prípadne ak znížia horúčku len na krátky čas.

Držte palce, nech je to skoro za nami!