Posledné dni sú veľmi produktívne. Zjavne som sa po tej chmúrnej zime, ktorá nemala konca, prebudila k životu.
Povedala som si, že aj keď je zle, samé čierne správy, je dôležité udržiavať rituály. Mať sa na čo tešiť. Chystať sa psychicky, robiť si veľké plány, zamestnávať nimi myseľ, meniť ich a ťahať do dokonalosti.
Veľká noc je ideálna príležitosť. Jar. Očista. Reštart. Nový začiatok.
Keď sa mi vkrádajú do mysle negatívne myšlienky, ktoré sa v nej rozpínajú, akoby som im celá patrila, najlepším liekom je fyzická činnosť. A tak som umyla okná v celom dome, popresádzala izbové rastliny, ozdobila vonkajšie parapety sirôtkami. Oprala zimné bundy, vyčistila dievčatám zimné topánky a odložila ich na najvrchnejšiu policu v skrini, na ktorú nikdy nedočiahnem bez plastového Ikea stupienka. Napiekla 9 plechov medovníkov a 5 plechov bryndzových pagáčov. Vyrobila dievčatám dekoráciu na okno, ozdobila farebnými vajíčkami halúzky, čo mi J natrhal v nedeľu pri Malom Dunaji, odoslala diy veľkonočné pohľadnice, ktoré maľovali a vypisovali dievčatá.
Všetko je tak, ako má byť.
A veľmi ľutujem, že som blog posledné roky takmer nepísala. Vlastne mi celý čas chýbal. Je to úžasná terapia.
