39. Zimomriavky

Je streda, niečo pred treťou poobede. Sedím v kancelárii a pozorujem dažďové kvapky stekajúce po okenných tabuliach. Bolia ma uzliny na krku a pravdu povediac, je mi jedno, že na mňa čaká ešte pár nevybavených pracovných záležitostí, bez výčitiek svedomia ich presúvam na zajtra. Dnes na ne nie je čas. Teraz je tá pravá chvíľa na pozeranie z okna, pozorovanie blikajúcich červených svetiel dole na križovatke, hmýriace sa postavičky s polámanými dáždnikmi a vetrom vyfúkanými vlasmi. Na chvíľu som zatúžila splynúť s tým davom. Nechať na seba padať studenú dažďovú vodu a napriek husej koži nerozostrieť dáždnik, nechať si fúkať severák do tváre a spomínať na Vianoce.

Definitívne nemyslím už viac na prácu. Duševne sa vzďaľujem do "lepších" sfér. Vydržím ešte pár minút a potom odchádzam, premýšľajúc nad tým, ako po príchode domov /ako dobre mi to znie/ vhupnem na náš televízny gauč, prikryjem sa paplónom a pozriem si správy alebo čokoľvek, čo budú vysielať. Aj tak pri tom plánujem zaspať...

Taký je koniec septembra. Upršaný. Studený. Bez energie.
Zvláštne, ale nevadí mi to. Užívam si každú jednu sekundu. A už teraz sa teším na zimu.

38. Milujem Grécko

Grécko je nádherné. Voňavé. Ešte teraz mám na jazyku chuť zelených olív a práve dozretých fíg kúpených na trhu v Aténach. Stále počujem v ušiach more a v noci sa mi sníva o mušliach. Závidím im tú masu tyrkysovomodrej vody, aj tie mušle a rybárske loďky svetielkujúce v nočnej tme na mori. Pozorujúc ich, pripadala som si ako nejaká epizódna postavička z Hemingwayovho Starca a more...

Práve teraz myslím na obrovské opuncie v záhradách miestnych, na malé sadrové repliky kostolíkov, v ktorých vždy horel kahanec, aj na smiešne brmbolce zdobiace topánky stráže pred budovou parlamentu.

Gyros a tzatziki v taverne v centre Atén chutili naozaj grécky a nám sa nechcelo odísť. Neustále sa šmýkajúc na klzkých aténskych mramorových uliciach sme márne hľadali tradičné trhovisko s koreninami, ovocím a rybami. Všade iba značkové obchody. A imigranti ponúkajúci fejky. Luis Vuitton viedol.

Bavilo ma hneď po raňajkách utekať na pláž a hľadať, čo more vyplavilo. Kamienky, dokonale obrúsené z každej strany, a mušle, zamotané v reťazi chalúh. Mŕtve kraby a ustrice.
Páčilo sa mi nechať si obmývať bosé nohy spenenou morskou vodou a bála som sa malých rybiek obkolesujúcich ma v mori. Zabárala som nohy do horúceho piesku na pláži a pozorovala veľké nákladné lode v diaľke.

Ešte dlho budem snívať o malých gréckych obchodíkoch s olivovými olejmi, mydlami, s koreninami a medom... o fantastických gréckych koláčikoch s orieškami, o vylihovaní na pláži v tieni olivovníka, či o prechádzkach po vyprahnutých gréckych stepiach s výhľadom na more.

Milujem Grécko. Pripomína mi ho asi štyristo fotografií v pamäti nášho foťáka, olivový olej a korenie na polici v kuchyni, mušle v obývačke, alebo ručne robené sandáliky zdobené farebnými kamienkami kúpené v jednej bočnej uličke Atén.

Teším sa na nasledujúce leto.

Grécko, ja sa určite vrátim.