Fúka, počuť prievan niekde vonku za zatvorenými dverami. Tráva vzdúvajúca sa ako vodná hladina prečesávaná hrebeňom. Chuť ostať stáť uprostred poľa s rozpaženými rukami a nechať zo seba vyviať prach vyše dvoch desaťročí. Chuť zobudiť sa do daždivého rána, postávať s horúcim čajom na balkóne a pozorovať vlniacu sa trávu, ticho šelestiacu, vdychovať maximálne rozšírenými nosnými dierkami vlhký vzduch. Minulý rok tam miesto mnou bližšie neidentifikovanej trávy kvitla repka. Tisíce žltých hlavičiek, za ktorými je smutno v duši.
V Baumaxe som dnes kúpila črepníky, zelené a biele, doma v nich kvety od mamy, fialky od Elen. Naberala som hlinu prstami nevšímajúc si, ako sa tisne za nechty, utláčala ju v keramických črepníkoch okolo zelene, trochu odstátej vody s hnojivom. Dobrý pocit z toho. Radosť z hľadania miesta pre ne. Pohľad zabiehajúci celý večer na okenné parapety a police, radosť, radosť...
Upratovanie na balkóne. Umývala som dlaždice vo farbe kapučína bez citu v prstoch odetých do gumených rukavíc. Fľaky po malte, po robotníkoch, čo tu boli pred vyše rokom. Fľaky, ktoré neviem umyť.
V žalúdku ma tlačí večera, opečená bageta s olivovým olejom a cesnakom, s mozarellou a paradajkami. Cesnaková ťažoba, ktorú zajedám pomarančmi. Pozerám Parfém, lupene a vôňa ľudskej prapodstaty, neviem sa naň sústrediť, lebo myšlienky blúdiace kade-tade a zívanie. O pár minút polnoc, nostalgický prvý máj. Budem dlho spať a raňajkovať niečo sladké: chlieb s maslom a jahodovým džemom, mlieko. S novinami pred sebou, jedným uchom počúvajúc ranné správy. A možno bude aj dážď, ja na balóne a horúci čaj.
štvrtok 30. apríla 2009
pondelok 13. apríla 2009
70. Ako mlieko s medom
Čerstvo vykúpaná, s uterákovým turbanom na hlave, pod ním olivová maska vsakujúca do vlasov, sedím na gauči pred televízorom a pozorujem nerovnomerne rozložený malinový sirup vo vode v džbáne predo mnou. Tento čas sa nehodí na kúpanie: teplo a priskoro. Do mojej štruktúry činností nezapadá sedenie v pyžame s mokrou hlavou tak skoro, keď ešte nie je tma a vonku štebocú vtáky. To je čas na čaj o piatej, silný čierny s kvapkou mlieka a kúskom bábovky.
Vo vani horúca voda, ako z rýchlovarnej kanvice tesne pred zovretím, načúvala som praskajúcim bublinkám čokoládovej peny. Nechám sa vtiahnuť do Okultizmu. Zvláštne, keď som ho mala čítať na skúšku, prinútila som sa ho iba narýchlo prelistovať a prečítať si pár odsekov. Teraz ho čítam s pokojom, po písmenku, nechávam slová jedno po druhom pôsobiť ako penicilín, vychutnávam ho ako mlieko s medom tesne pred spaním. Páči sa mi jeho inovátorstvo. Potom si umyjem vlasy šampónom, ktorým nešetrím, nechám si stekať po chrbte prebytočnú penu. Umývala som si ich včera a dnes to robím znova iba pre pocit čerstvosti, ľahkosti, rada privoniavam k čerstvo umytým vlasom.
Prepínam, až narazím na Annu. Annu zo Zeleného domu, s ktorou som strávila celé svoje detstvo. Vydáva sa za Gilberta, kvôli tomu okamihu som v knihe preskakovala kapitol, len aby som to čo najrýchlejšie mohla prežiť s ňou. Kedysi som si sľúbila, že si kúpim všetky diely a budú mať čestné miesto v mojej knižnici. Mám pocit, že presne to chcem teraz urobiť. Vravia, že sa na ňu podobám. Spriaznená duša, nevadí mi, že je fiktívna. To mi pripomenulo Edith Piaf. Včera som sa nechala unášať dejom toho filmu, mala som pocit, že je skutočná, že to nie je umelá napodobenina jej života, ale to ja stojím za závesom a nazerám na život. Kedysi som doma našla knižku. Malú, ošúchanú, roztrhaná obálka, počarbané strany. Prečítala som ju celú. Bola o živote vrabčiaka s čarovným hlasom. Ale ešte dlho potom som nevedela, o kom som vlastne čítala. Postupne sa úlomky poskladali so do celku, film do skladačky skvele zapadol. Neviem , či je už kompletná, možno ešte nejaké kúsky chýbajú. Vlastne mi pripomína jednu moju kamarátku, ktorá si zhodou okolností všade uvádza nick vrabčiak. A možno to ani nie je zhodou okolností. Keď sa na tým hlbšie zamyslím, majú spoločnú črtu, veľmi významnú – prahnutie po absolútne slobodnom živote nezávislom od akýchkoľvek pravidiel. Musím sa jej na to opýtať.
Vo vani horúca voda, ako z rýchlovarnej kanvice tesne pred zovretím, načúvala som praskajúcim bublinkám čokoládovej peny. Nechám sa vtiahnuť do Okultizmu. Zvláštne, keď som ho mala čítať na skúšku, prinútila som sa ho iba narýchlo prelistovať a prečítať si pár odsekov. Teraz ho čítam s pokojom, po písmenku, nechávam slová jedno po druhom pôsobiť ako penicilín, vychutnávam ho ako mlieko s medom tesne pred spaním. Páči sa mi jeho inovátorstvo. Potom si umyjem vlasy šampónom, ktorým nešetrím, nechám si stekať po chrbte prebytočnú penu. Umývala som si ich včera a dnes to robím znova iba pre pocit čerstvosti, ľahkosti, rada privoniavam k čerstvo umytým vlasom.
Prepínam, až narazím na Annu. Annu zo Zeleného domu, s ktorou som strávila celé svoje detstvo. Vydáva sa za Gilberta, kvôli tomu okamihu som v knihe preskakovala kapitol, len aby som to čo najrýchlejšie mohla prežiť s ňou. Kedysi som si sľúbila, že si kúpim všetky diely a budú mať čestné miesto v mojej knižnici. Mám pocit, že presne to chcem teraz urobiť. Vravia, že sa na ňu podobám. Spriaznená duša, nevadí mi, že je fiktívna. To mi pripomenulo Edith Piaf. Včera som sa nechala unášať dejom toho filmu, mala som pocit, že je skutočná, že to nie je umelá napodobenina jej života, ale to ja stojím za závesom a nazerám na život. Kedysi som doma našla knižku. Malú, ošúchanú, roztrhaná obálka, počarbané strany. Prečítala som ju celú. Bola o živote vrabčiaka s čarovným hlasom. Ale ešte dlho potom som nevedela, o kom som vlastne čítala. Postupne sa úlomky poskladali so do celku, film do skladačky skvele zapadol. Neviem , či je už kompletná, možno ešte nejaké kúsky chýbajú. Vlastne mi pripomína jednu moju kamarátku, ktorá si zhodou okolností všade uvádza nick vrabčiak. A možno to ani nie je zhodou okolností. Keď sa na tým hlbšie zamyslím, majú spoločnú črtu, veľmi významnú – prahnutie po absolútne slobodnom živote nezávislom od akýchkoľvek pravidiel. Musím sa jej na to opýtať.
nedeľa 12. apríla 2009
69. Radosti
Nové výplne v zuboch, zle sa na nich hryzie. Slivkový koláč na okrúhlom plechu. Byt po ňom vonia vanilkou a škoricou. Na stole škrupinky z vajíčok, v nich zasadená žerucha. Ostrá chuť na jazyku v kombinácii s praženicou a rascou. Explózia chuti. Vonku ticho, voňavý vzduch. Tma stvorená na prechádzky rozkvitnutými alejami, vysvieteným mestom, na brehu rieky. Miesto toho v obývačkách blikajú televízory. Rozsvecujú sa a rýchlo zhasínajú, aby sa o pár sekúnd nato zasa rozžiarili. Večný kolobeh televízneho života.
Mesiac v splne, obrovský, fľakatý. Možno nebudem môcť spať, lebo bude presvitať cez škáročky žalúzií a ja budem mať pocit, že spím vo výklade. Že ich stačí povytiahnuť a mňa so zalepenými očami v pyžame s mašličkami uvidí celý svet.
09/04/09Veľký piatok, všade pokoj, ticho. Slnko svieti do okien, prázdna cesta, sem-tam prejde auto. Okná dokorán, užívam si vánok blúdiaci v záclonách. Raňajkujeme v perinách: slivkový koláč s mliekom, správy. Horúca sprcha, vôňa šampónu zostávajúca ešte dlho vo vlasoch. Absolútna radosť zo života, chuť zastaviť čas v tomto okamihu a zastaviť sa spolu s ním. Na sporáku špenát, variace sa zemiaky. Tá zelená sa teraz hodí. Zelené vankúše, zelená na tanieroch a šálkach, na servítkach, kvety na parapetách, zelenajúce sa pole za oknami. Zelená na križovatke života. Ísť dopredu, nezastavovať.
Torta pre sestru. Pozorujem, ako sa v rúre dvíha cesto, ako tmavne a robia sa v ňom bublinky. Banány, džem, čokoládový krém, poťahová hmota, motýľ z kakaa. Radosť z prípravy, z darovania.
10/04/09Oslava. Som presladená do poslednej bunky môjho tela. Kričím po čistej vode.
11/04/09
Zaprataný celý stôl, veľkolepé veľkonočné raňajky. Výlet na Červený Kameň. Nadchýnam sa zariadením hradu, rozprávaním sprievodkyne, počasím aj výhľadom. Deti, skupinky sediace na dekách v parku, sokoliari a dravec, čo ma krídlom pohladil na krku. Bolo to príjemné. Absolútna radosť z vlastnej existencie. Večer Okultizmus od Hrúza a film o Edith Piaf, kultúrny orgazmus. Radosť byť tu a teraz. Nie sama. S TEBOU.
12/04/09
Prihlásiť na odber:
Komentáre (Atom)