Čerstvo vykúpaná, s uterákovým turbanom na hlave, pod ním olivová maska vsakujúca do vlasov, sedím na gauči pred televízorom a pozorujem nerovnomerne rozložený malinový sirup vo vode v džbáne predo mnou. Tento čas sa nehodí na kúpanie: teplo a priskoro. Do mojej štruktúry činností nezapadá sedenie v pyžame s mokrou hlavou tak skoro, keď ešte nie je tma a vonku štebocú vtáky. To je čas na čaj o piatej, silný čierny s kvapkou mlieka a kúskom bábovky.
Vo vani horúca voda, ako z rýchlovarnej kanvice tesne pred zovretím, načúvala som praskajúcim bublinkám čokoládovej peny. Nechám sa vtiahnuť do Okultizmu. Zvláštne, keď som ho mala čítať na skúšku, prinútila som sa ho iba narýchlo prelistovať a prečítať si pár odsekov. Teraz ho čítam s pokojom, po písmenku, nechávam slová jedno po druhom pôsobiť ako penicilín, vychutnávam ho ako mlieko s medom tesne pred spaním. Páči sa mi jeho inovátorstvo. Potom si umyjem vlasy šampónom, ktorým nešetrím, nechám si stekať po chrbte prebytočnú penu. Umývala som si ich včera a dnes to robím znova iba pre pocit čerstvosti, ľahkosti, rada privoniavam k čerstvo umytým vlasom.
Prepínam, až narazím na Annu. Annu zo Zeleného domu, s ktorou som strávila celé svoje detstvo. Vydáva sa za Gilberta, kvôli tomu okamihu som v knihe preskakovala kapitol, len aby som to čo najrýchlejšie mohla prežiť s ňou. Kedysi som si sľúbila, že si kúpim všetky diely a budú mať čestné miesto v mojej knižnici. Mám pocit, že presne to chcem teraz urobiť. Vravia, že sa na ňu podobám. Spriaznená duša, nevadí mi, že je fiktívna. To mi pripomenulo Edith Piaf. Včera som sa nechala unášať dejom toho filmu, mala som pocit, že je skutočná, že to nie je umelá napodobenina jej života, ale to ja stojím za závesom a nazerám na život. Kedysi som doma našla knižku. Malú, ošúchanú, roztrhaná obálka, počarbané strany. Prečítala som ju celú. Bola o živote vrabčiaka s čarovným hlasom. Ale ešte dlho potom som nevedela, o kom som vlastne čítala. Postupne sa úlomky poskladali so do celku, film do skladačky skvele zapadol. Neviem , či je už kompletná, možno ešte nejaké kúsky chýbajú. Vlastne mi pripomína jednu moju kamarátku, ktorá si zhodou okolností všade uvádza nick vrabčiak. A možno to ani nie je zhodou okolností. Keď sa na tým hlbšie zamyslím, majú spoločnú črtu, veľmi významnú – prahnutie po absolútne slobodnom živote nezávislom od akýchkoľvek pravidiel. Musím sa jej na to opýtať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára