105. Intelektuálka a tá druhá

„Hurá, vrátila sa. Konečne!“ chcelo sa mi zakričať na plné hrdlo včera večer, keď som doslova po pár týždňoch opäť dostala obrovskú chuť čítať knižky a noviny. Už som o tom niekde písala, tak prepáčte, ak sa budem opakovať, ale nedá mi... Striedajú sa vo mne dve fázy. Sama pre seba som si ich pomenovala „intelektuálna“ a „tá druhá“. No vážne, nedokážem to ovplyvniť, som úplne v ich moci. Intelektuálna mi pripadá tá lepšia, takou by som chcela byť stále, tá sa ku mne hodí, napriek tomu vždy po čase naplno podľahnem tej druhej, aby som sa neskôr zasa vrátila nazad. A tak stále dookola. Kto sa má v tom vyznať?! Keď sa práve nachádzam v intelektuálnej fáze, nájdete ma zahrabanú v knihách. V klasike. Veľa čítam: ráno po zobudení, pri raňajkách, v práci, večer v posteli, na záchode. Na youtube si púšťam videá s opernými áriami, surfujem po internete, blogujem, pozerám správy a premýšľam. Tvorím. Je mi jedno, že celý týždeň chodím v jedných džínsoch a obyčajných tričkách, obutá v balerínach. Hlavne pohodlne. No keď ma to zrazu prestáva baviť a jedným okom zasa mrkám po ľuďoch na ulici, kto má čo oblečené, viem, že je zle. Začína fáza s pracovným označením „tá druhá“. Vtedy dostanem chuť nakupovať. Veľa nakupovať. Kabelky, topánky na vysokánskych opätkoch, priesvitné blúzočky, úzke sukne a bižutétiu. Listujem v kopách módnych časopisov, čo som doma nahromadila od momentu nasťahovania sa až doteraz, a lepím si žlté lístočky na tie strany, kde ma niečo zaujalo. V šatníku vyhlásim inventúru a triedim: toto je dobré, toto sa ešte zíde, toto niekomu darujem, toto ide do koša. Večery trávim namiesto čítania vo vani so zlupovacou maskou na tvári a kokosovým zábalom na vlasoch. Dlho si lakujem nechty (aj na nohách), natieram sa kilami telových mliek, trhám si obočie a holím si všetky chlpaté súčasti môjho tela (okrem vlasov na hlave:-)). Ráno vstávam do práce o polhodinu skôr, aby som stíhala perfektný make-up a dokonalý účes, ktorý vietor aj tak zničí skôr, ako nastúpim pred domom do auta. Hrôza! Nemala by som navštíviť psychológa? Nechať sa hospitalizovať? A nie je to nákazlivé? Som zvedavá, ako ste na tom vy. Nie je to spoločnou črtou takmer všetkých žien, že občas prepadneme módnemu ošiaľu a načas sa staneme cukrovými bábikami, lebo sa chceme páčiť? Je normálne chodiť po obchodoch a hodiny tráviť prehrabávaním sa v handrách dovezených z Číny? Tráviť čas nad módnymi bibliami porovnávaním sa s modelkami, čo už celé mesiace nevideli poriadne jedlo? Obzerať si svoju tvár odrážajúcu sa vo výklade? Ničiť si nohy na abnormálne vysokých opätkoch, v ktorých aj tak vyzeráme ako chromé bociany? *** V telke beží Diabol nosí Pradu, ja sedím pri internete v starom tielku a gaťkách a tvorím, film ani nevnímam. Na kuchynskej linke sa kopí špinavý riad, tak ho idem umyť, a potom sa zasa pustím do rozčítanej knihy zo včera. Na módu teraz kašlem:-)