107. Iba my, sladko v ústach a ticho

Milujem takéto dni. Konečne mám pocit, že prišlo leto: modré nebo, jemne povieva vetrík, pole pri dome sa vlní. Na balkóne vešiam prádlo a kochám sa pohľadom na moje bylinky, ktorým sa konečne po období dažďov začalo dariť. Už sa vidím, ako s nimi čarujem v kuchyni. Často k nim privoniavam, neuveriteľne mi voňajú. Petržlenovú vňať som dnes nakrájala do krémovej tekvicovej polievky, ktorej som navarila toľko, že ju budeme jesť hádam až do stredy. Čo už, treba míňať zimné zásoby z mrazničky, aby sa uvoľnil priestor pre iné dobroty. Balkónové záhradkárčenie ma baví. V piatok som si kúpila ďalšie vrece zeminy a večer strávila na balkóne babraním sa v hline. Len si predstavte ten relax: všade tichučko, polovica susedov vypadla niekam preč, iba šumenie trávy, kde tu lastovička, normálne letný večer stvorený na dlhé vysedávanie v záhrade napríklad pri grile.

Tento víkend bol fajn ako už dávno nie. V sobotu som sa zobudila až po deviatej, čo sa mi už dávno nestalo, lebo moje vnútorné hodiny mám nastavené na skoré vstávanie cez pracovný týždeň a pravidelne ma budí presvitanie svetla cez žalúzie okolo piatej ráno. Pokiaľ sme cez víkend doma, zvyknem ho začať dlhou sprchou. Mám rada ten pocit, keď sa s čerstvo umytými vlasmi prechádzam polonahá po byte, otvorím dokorán balkónové dvere a nechám prúdiť svieži vzduch dnu. Robím to dokonca aj vtedy, keď prší, pretože ma to napĺňa pohodou. Rovnako ako dlhé raňajky a čítanie novín v posteli. Ten pocit, že sa niet kam náhliť, nič netreba riešiť, je na nezaplatenie. Večer sme si zašli na zmrzlinu, pre mňa tradične citrónová a jablková, poprechádzali sme sa po dedine, pozorovali ľudí. Predstavenie Indiana Jones: plagáty boli po dedine rozvešané už pár dní, ale pre mňa také niečo nie je. Nemám rada hady. Na informačnej tabuli termíny, kedy sa cvičí zumba, pozvánka do novootvorenej predajne s ovčím a kozím syrom, ktorú chcem navštíviť. Info o otváracích hodinách v knižnici: chystám sa do nej v utorok večer a strašne sa na to teším. Naposledy som chodila do knižnice, keď sme ešte bývali na internáte a odvtedy mi to hrozne chýba. Prázdne uličky, v záhradách dozrievajú čerešne. Iba my, sladko v ústach a ticho.

Nedeľa je potom vždy o trochu smutnejšia, lebo po nedeli príde pondelok a s ním všetko to, na čo sa cez víkend snažíme zabudnúť. Nevadí. Vraj má byť krásne počasie, tak sa hádam večery budú dať tráviť na bicykli. Želám vám pekný týždeň a nestrávte ho pred telkou. Bola by to škoda:-)