111.

Minulý týždeň bol smutný, samé desivé odchody. Sami mladí ľudia, s ktorými sa niekedy viac inokedy menej preplietol môj život. Nenávidím ten moment, keď sa to dozviem. Srdce si počujem búšiť až v končekoch prstov, mozog pracuje na plné obrátky, triedim, ukladám informácie, hľadám nezmyselné a hlavne zbytočné riešenia, akoby som dostala za úlohu rozlúštiť matematickú hádanku, od ktorej závisí ďalšie fungovanie sveta. Môjho sveta. Mojej vlastnej zemegule. Vždy, keď umrie niekto, koho som dobre poznala, začnem sa viac báť. O seba, blízkych, priateľov. V noci nemôžem spať a stále znova premýšľam, aké to asi je. Už sa nezobudiť. Zostať sám. Sám? Znepokojuje ma tá nevedomosť, nemožnosť veci ovplyvniť. Niekoľko dní mi trvá, kým situáciu dokážem prijať a zmieriť sa s tým, že ho/ju už neuvidím, nestretnem v meste, neokomentuje mi viac status na facebooku, stratí sa v prachu všednosti. Taký je život, povedala by moja pragmatická sestra. Život prináša aj oveľa krajšie momenty. A tých je našťastie viac.

Nedeľa bola najkrajším dňom z celého týždňa, dokonale som si ju užila. Predpoludnie som strávila na balkóne čítaním a kochaním sa atmosférou končiaceho sa leta. Na konci augusta už vzduch vonia babím letom a večery sú chladnejšie, presne to mám rada. Janko mi hovorí, že na toto sa hodí jedine výraz „rybnícke leto“. Veru, na chalupe sme tento rok ešte neboli, ale plánujeme ísť do Rybníka nasledujúci víkend, preto dúfam, že sa nepokazí počasie. Už sa teším na zakvitnutú záhradu, aj hojdačku pod orechom, na ešte teplé a chrumkavé rožky z pekárne, na voňavé večery na lavičke pred domom. Studňa a latrína na dvore, mňaukajúce mačky na povale. Ťažká romantika, tá naša chalupa! Večer som podľa receptu z Apetitu naložila do sedemdecového pohára hermelín, má zrieť najmenej päť dní, to sa na chalupu hodí. Teraz ma v chladničke stále pokúša a chodím ho obzerať. (Zatiaľ vytrvalo odolávam.) Tak uvidíme, ako sa to celé vyvinie.

Tento týždeň som začala seknutým krkom. Ráno, keď som sa v aute pokúšala z predného sedadla zachytiť fľašu vína, ktorá sa nebezpečne gúľala po zadnom sedadle. Aby ste ma zle nepochopili, víno bežne nevozievame v aute len tak, pre každý prípad, niesli sme ho mojej kamarátke, s ktorou sme sa mali dnes večer stretnúť, no napokon to kvôli jej pracovnej zaneprázdnenosti nevyšlo. Cez deň sa to dalo vydržať, ale s príchodom večera som začala tuhnúť. A to doslova. Pomohol až horúci eukalyptový kúpeľ, ktorý môj krk na chvíľu uvoľnil. Nič nie je lepšie ako voňavá horúca voda a moja posteľ. Dúfam, že vy ste pracovný týždeň začali lepšie ako ja. Želám vám, aby bol slnečný - ak nie na nebi, aspoň v duši.