113. LEBO

Vonku je chladno, mrholí a na poli sedí hmla, akoby bol november. Akoby boli Vianoce pred dverami, akoby sme očakávali, že v noci začne snežiť. Čas na horúci bylinkový čaj, na jablká so škoricou a hrušky, čo sa na jazyku rozplývajú ako maslo. Ešte stále však hrejivý pocit niekde vnútri môjho tela. Lebo cez víkend sme boli v Rybníku. Na chalupe, kde môžem slobodne dýchať, nemyslieť na prácu a problémy, iba tak sedieť v záhrade, prechádzať sa pomedzi stromy a obdivovať jesennú úrodu. Tak by som chcela mať vlastnú záhradu! Pestovala by som bylinky, paradajky, tekvice, uhorky a kopec ovocia. Bol to šťastný víkend. Aj keď sme v lese nenašli takmer žiadne hríby, aj keď na 935. výročie obce lialo ako z krhly a premokli sme do nitky, aj keď bolo chladno a nedalo sa chodiť vonku v tričku s krátkym rukávom, aj keď neprišla stará mama. Bol to šťastný víkend, LEBO sme boli po dlhom čase opäť v kine a videli Lietajúceho Cypriána, LEBO sme úžasne zrelaxovali v lese, LEBO som si na trhoch kúpila nádherne voňavé prírodné mydlo, LEBO som prvý raz v živote ochutnala pukanecké párance, LEBO som jedla ten najlepší poľovnícky guláš na svete, LEBO som ochutnala rybnícke víno a burčiak (niektorý bol tesne pred a iný po, ako vraví ujo Ľubo), LEBO sme si priniesli veľa hrušiek, LEBO som bola v kostole medzi krojovanými Rybníčanmi, LEBO bolo DOBRE. NAJLEPŠIE. Nič viac k šťastiu nepotrebujem. A tu je pár hrejivých záberov zo záhrady na spríjemnenie chladných večerov: