115. Oslava

Tmavé upršané ráno. Nechce sa mi vstávať, rozsvietiť svetlo a prejsť do kúpeľne bosými nohami po studenej podlahe. Akoby v celom dome všetko spalo, všade ticho. Nepočuť plačúce deti, budík ani rádio. Ani psíčkarov vonku nevidno. Iba ja a jemný pukot v radiátoroch ako neklamný znak toho, že sa kúri, pretože vonku je chladno. Nechce sa mi šoférovať do práce. Pozerať pri tom do zarosených zrkadiel, preraďovať sa z pruhu do pruhu, poslúchať príkazy dopravného policajta na križovatke v Biskupiciach. Primálo slobody na cestách. Cítim plný žalúdok, včera veľa pizza štanglí s cesnakovým dressingom, veľa jedla pre malý žalúdok naraz. Lebo meniny. Malá súkromná oslava pri čaji v organzových vrecúškach. Dni bežia jeden za druhým a ja mám pocit, že mi niečo neodvratne uniká. Že už dlho stojím na mieste a potrebujem razantnú zmenu. Možno pocity súvisia s ročným obdobiami, s blížiacou sa zimou napríklad. Stojím uprostred kruhu, okolo mňa sa točí celý svet a mňa bolí z tých zmien hlava. Zaostávam, lebo nemám odvahu. Nie som človek zmien. Minulý týždeň Nemecko. Služobne. Kolín nad Rýnom, ktorý som vždy chcela vidieť. Katedrála, most so zámkami lásky. Tisíce zámkov s menami, s dátumami, srdiečkami. Kľúčiky niekde na dne Rýna. Lode plaviace sa dole riekou možno do Bratislavy. Nezameniteľná atmosféra mesta. Ale chlad, studený dážď, vietor, tak zle, že by von ani psa nevyhnali. Plus takmer zmeškaný let domov. Hlava v oblakoch. ---- Dnes malá intímna oslava vo štvorici. Šalát, pizza koláčiky, víno a cheesecake, ktorý sme pripravovali včera večer. Predtým nákupy v meste. Túlali sme sa po Miletičke, obdivovala som kopy čerstvej zeleniny, ovocia, hríby, kytice zo šípok. A žlté tekvice, ktoré chutia najlepšie upečené, rozplývajú sa vtedy na jazyku ako maslo, no nemala som ich ako odniesť. V Eurovea obchody plné oblečenia v takmer rovnakých farbách, všade čierna, sivá, tmavozelená a staroružová. Nechcelo sa mi viac skúšať si džínsy, možno už dvadsiate, ani pozerať sa na preplnené obchody, zrazu som mala toho absolútne dosť, už ma viac nebavilo tráviť čas prehrabávaním sa v handrách. Moju náladu zachránil obed so sestrou. Pri paradajkovej polievke a pizzi sme prebrali všetky aktuálne témy, až mi smiešne prišlo, že v centre zábavy a relaxu, ako ten konzum mnohí familiárne nazývajú, preberáme ekologickú katastrofu v Maďarsku. Nechcem tým povedať, že sme iné. Nakupovanie nás väčšinou veľmi baví. Ale oslavy sú ešte lepšie. Život je krásny.