123. Moje kvety (nepotrebujú komentár)

122. O spoločnom stolovaní

Víkendy mám rada okrem iného aj kvôli spoločnému stolovaniu. Som estét. (Našťastie môj manžel tiež.) Páči sa mi jesť pri pekne prestretom stole, dáva mi to pocit sviatočnosti okamihu a pohody. Milujem dlhé víkendové raňajky, keď na stôl poukladám čerstvé pečivo, maslo, salámy, syry, zeleninu a ovocie, kanvicu s horúcim čajom, džús, všetko pekne naaranžujem na taniere a doladím k tomu obrúsky a poháre. Keď jeme aj hodinu bez toho, aby sme nervózne pozerali na hodiny a premýšľali nad tým, čo nám uniká. Iba jeme a rozprávame sa. A rovnako zbožňujem dlhé obedovanie v milom prostredí, pekný riad, na ňom úhľadne a dômyselne upravené jedlo, zapálená sviečka, pohár vínka, príjemná konverzácia. Záleží mi na tom, čo jem a ako to jem. A budem viesť k tomu aj moje deti. Vadí mi, keď prídem niekam, kde na spoločnom stolovaní nikomu nezáleží. Keď sa uvarí nedeľný obed, každý si ho naloží na tanier sám a odnesie si jedlo k televízoru, alebo keď sa jedlo servíruje len tak ledabolo jedno cez druhé, keď niekto pri obede zo zásady nepoužíva príbor, ale polievku aj hlavné jedlo je lyžicou, pričom oboje konzumuje z hlbokého taniera, keď niekto nemá problém obedovať v teplákoch a fľakatom tričku, keď jedlo rýchlo zhltne, potom bez slova vstane od stola a odíde do inej miestnosti ignorujúc ostatných, ktorí ešte nedojedli, keď niekto pri jedle negustiózne sŕka a korenie z polievky vypľúva priamo na obrus, alebo keď na plnú hubu kritizuje výtvor hostiteľa. Ale poďme pekne po poriadku: Keď si už hostiteľ dá toľko námahy s prípravou obeda, mal by ho vedieť hosťom aj odprezentovať. Myslím tým ponúknuť pokrm na pekne prestretom stole naservírovaný na čistých tanieroch. A naopak, hostia, a je úplne jedno, či ide o manžela, deti či priateľov, by na oplátku nemali pohrdnúť spoločným stolovaním a nekaziť atmosféru argumentmi typu, že si jedlo vezmú k televízii, lebo si nemôžu nechať ujsť seriál či nedeľnú politickú prestrelku na Markíze. Alebo ignorovať fakt, že spoločné stolovanie ako také má aj nejaké pravidlá a pri stole sa nesprávame ako prasiatka. Ide ma poraziť, keď niekoho vidím jesť takým spôsobom, že po ňom zostane na obruse mláka a guľôčky nového korenia, pričom úhľadne poskladaný obrúsok si ani nevšimne. A ani vyleštený príbor, lebo mu na všetky chody stačí lyžica s odôvodnením, že bude menej špinavého riadu. Bŕŕŕ, to už pením. Pením aj vtedy, keď sa pri obede musím pozerať na osobu, ktorá ma evidentne problém s hygienou a nezáleží jej na vzhľade. Čo povedať na otrasný zvyk obedovať v nedeľu ešte v pyžame, v špinavých teplákoch, vyťahanom triku alebo nebodaj len v trenírkach? A zopárkrát som sa stretla aj s neslušnosťou najhrubšieho zrna, keď si niekto dovolil kritizovať dobré jedlo takým spôsobom, že by si zaslúžil aspoň mesačné nútené práce v nejakej lacnej vývarovni. Aby pochopil. Možno som staromódna, ale záleží mi na rituáloch. A k nim spoločné stolovanie aj so svojimi nepísanými pravidlami aspoň cez víkend patrí. So všetkými hore menovanými prešľapmi sa viac menej pravidelne stretávam a bohužiaľ ich neviem tolerovať. Pre pokoj v rodine som nikoho nemenovala, ale ak ste sa v mojich riadkoch našli, porozmýšľajte, či nie je čas na zmenu. Stojí to za to.

121. 15. január

O pol deviatej sme zapli nové rádio, už sa nám nechcelo spať. Chvíľu som si čítala v posteli knihu, ale bola som príliš hladná, aby som sa dokázala sústrediť na text. Sobota rovná sa dlhé raňajky. Spoločné. Mozzarella, maslo, vajíčka, holandský syr, šunka, paradajky a bagety. Pomaranč a čaj s jemne korenistou chuťou. Potom obligátnych pár minút v sprche. Roztriedila som špinavé prádlo, vyvesili sme do okna paplóny a vankúše a neskôr ich prezliekli, aby sa nám dnes dobre spalo. --- V rúre takmer nedotknuté tvarohové šišky, čo sme vyprážali na obed. Tešili sme sa na ne, ale nechutia tak ako tie od Jankovej mamy. Byt po nich stále vonia prepáleným olejom a práškovým cukrom, hoci sme vetrali takmer celý deň. Lebo vonku teplo, aj keď fučí. Predsa príjemne, akoby bola jar. Prvý raz v tomto roku som odvážne vyvesila prádlo na balkón, nech ho prefúka, nech rýchlejšie vyschne, nech je krásne voňavé. Mám z toho dobrý pocit. Poobede návšteva u Marty. Báječné latte s krásne oddelenými poschodiami z kávovaru, ktorý jej závidím, krásne by sa vynímal na našej kuchynskej linke, aj keď kávu pijem len zriedka (túto by som si určite užívala každý deň), dvojfarebná bábovka, chuť na fantastické chorvátske dezertné víno v efektnej štíhlej fľaši, ktoré nemôžem. Iba som si usrkla trošičku z Jankovho pohára. Bolo nádherne sladké a chutilo po mede. Spomínali sme na sťahovanie, na študentské časy a bolo nám fajn. Chodila by som na takéto návštevy najradšej každý deň. Lebo mám rada Martu, aj jej byt – malý a útulný. Páči sa mi tam. --- Jahodový večer. To znamená dobrá komédia, na stole jahodový džús trošku neprirodzenej tmavočervenej farby, akoby bol ríbezľový, a dobre vymrazená jahodová dreň. Škrabem ju lyžičkou (ide to hrozne ťažko, až ma bolí zápästie) a potom ju cmúľam v ústach. Zásadne na pravej strane, aby som neohrozila liečivú vložku, ktorú mi zubárka dala do pokazeného zuba iba tento týždeň a už aj tak je popukaná ako zem v lete, keď je dlho bez dažďa. Možno vypadne a ja budem musieť ísť k lekárke zasa. Zatiaľ ale drží. --- A zajtra obed u mojej sestry. Oslávime spolu jej meniny a moje narodeniny. Vymýšľam, aké koláčiky by som upiekla. Lebo chcem odskúšať tie nové mištičky na pečenie, čo som kúpila v Ikea. No dilema, idem teda hľadať dobrý recept.