126. O šťastí

Čakať dieťa je ten najkrajší pocit na svete. Keď som ešte nebola tehotná, veľakrát som si predstavovala, aké to asi je nosiť dieťa pod srdcom, či ma to zmení, čo mi tehotenstvo prinesie a o čo ma oberie, ako ho budem prežívať. Predstavovala som si nepredstaviteľné, to sa nedá len tak si fabulovať v mysli, to sa musí zažiť. Lebo koľajničky na tehotenskom teste skutočne všetko zmenia. K lepšiemu. Spočiatku som bola možno prekvapená, že to prišlo tak skoro, tak rýchlo. Vo svete dennodenných komplikácií je ľahké pozabudnúť, že príroda je múdra a má svoje vlastné pravidlá. Pamätám sa, že som sa trochu bála. Na teste nabehli rýchlosťou blesku dve čiarky a ja som na ne neveriacky pozerala, hoci som už niekoľko dní vedela, že tam budú, bola som si tým takmer istá. Kedysi som niekde čítala, že žena intuitívne vie, cíti, že je tehotná. Ja som to vedela tiež. Neviem vám vysvetliť, prečo, jednoducho som sa cítila akosi inak. Celkom zvláštne. Nechala som ležať test na práčke a ľahla som si do obývačky na gauč. Bola som zmätená – aj som sa veľmi tešila, aj obávala. Čo sa stane. Ako to poviem v práci, či šéfka pod ťarchou tejto informácie neskolabuje, ako budú reagovať starí rodičia, či sa budú tešiť alebo horekovať, že sme ešte mohli počkať, že oni sa na rolu dedka a babky necítia, čo všetko ma vlastne čaká. Dnes mi prídu moje obavy smiešne. Veď som dospelá, vydatá a nikto nemá právo rozhodovať o mojom živote, aj keď by mnohí chceli. Ale vtedy som to prežívala celkom inak, sama neviem prečo. Keď som prvýkrát na ultrazvuku videla našu lásku, skoro som sa rozplynula od šťastia. Ten maličký človiečik ukrytý v mojich útrobách sa intenzívne hýbal, kýval ručičkami aj nožičkami a pritom bol taký drobnučký ako fazuľka. Tehotenstvo ženu vážne zmení, stal sa zo mňa nový človek. Prestala som si kupovať časopisy o móde a kozmetike a začala čítať iba tie pre mamičky, na internete si pravidelne čítam tehotenské a mamičkovské fóra, okruh tém, ktoré s mojimi kolegyňami v práci preberáme, sa vážne zredukoval iba na tému rodičovstvo, teplo sa obliekam, aby na neofúklo, dávam pozor na to, či pijem dostatočne veľa vody a čo všetko cez deň zjem, "ládujem" sa vitamínmi, snažím sa viac spať, často oddychujem v polohe ležmo, nakupujem detskú výbavičku a veľa plánujem. Čo sa jedla týka, spočiatku som si myslela, že čakáme chlapca, no v tomto ma moja intuícia sklamala. Na tú myšlienku som prišla vďaka tomu, že mi vôbec nebývalo zle a začali mi chutiť všetky tradičné jedlá ako sviečková či hovädzie s knedľou. Jeden deň som stála pri sporáku a varila hrniec dobre mastného gulášu, na druhý deň som si narýchlo rozmrazovala v mikrovlnke kus tlačenky. Z toho mi jednoznačne vyšlo, že za toto môže jedine chlap! Aj za to, že odrazu som mala strašnú chuť na papriku, kúpila som si teda takmer dve kilá červenej kápie, zjedla som iba jednu jedinú, a na zvyšok som sa vždy po otvorení chladničky s odporom pozerala, až kým nezhnila. Prvý trimester bol búrlivý, druhý je oveľa pokojnejší. Zatiaľ mi moje rastúce bruško neprekáža, aj keď už nedokážem spať na bruchu ani chrbte, iba na boku. Veľmi mi chutia sladkosti, veľa vylihujem v posteli, ale celkovo som oveľa pokojnejšia a vyrovnanejšia ako kedykoľvek predtým. Od začiatku roka navyše cítim, ako sa to malé stvorenie vo mne hýbe, ako ma kopká a tento pocit by som nevymenila za nič na svete. Niekedy si položím ruky na brucho a chvíľu si vychutnávam jemné klopkanie z druhej strany bruška, až kým neustane. Často sa jej prihováram - už totiž vieme, že čakáme dievčatko, bude sa volať Veronika. Zrazu mi je jedno, ako rýchlo sa točí svet. Nič nie je také dôležité, ako moja rodina. Ja, Janko a naša malá princezná.