125. Oddychový deň

Máme oddychový deň. Janko je v Prievidzi a ja s naším malým pokladom Veronikou ukrytou ešte v bezpečí môjho bruška raňajkujem v posteli chlieb nahrubo natretý maslom a pomarančovo-bazovým džemom, ktorý zapíjam studeným mliekom. Džem som kúpila vo štvrtok spolu s jedným pohárom brusnicového v švédskom obchode a teraz mám mierne výčitky svedomia, keď pozriem do skrinky na záplavu domácich džemov od našich mám, ktorými nás vytrvalo zásobujú a my ich nestačíme jesť. Podľa predpovede počasia malo dnes pršať, ale vonku krásne svieti slniečko a je celkom príjemne teplo, v rámci možností, ktoré nám je február schopný ponúknuť. Na dnešný deň nemám plán, nepotrebujem ho, nechcem ho. Ľúbim ten pocit, keď netreba nič riešiť, nikam ísť, nič organizovať, stačí len byť. A tak len oddychujem a s plným bruchom ležím naďalej v posteli, jedným uchom počúvam rádio a pri tom si čítam časopisy.