128. Chvála takým dňom

Prší. Už niekoľko dní. Načúvam, ako dážď bubnuje po parapete, ako sa vietor rozbíja o okná. Desať hodín, susedia sú už dávno hore, v rytme víkendového upratovania, odniekiaľ počujem hlasy, počujem hučať vysávač. Nechce sa nám vstávať. Ani mne ani Jankovi, ktorý je navyše chorý. Obaja máme tak trochu právo na ničnerobenie. Napokon predsa len vstanem z postele, rýchlo zjem jogurt s príchuťou perníka a jeden banán, vypijem pohár čistej vody a lenivo sa odšuchcem do kúpeľne. Dlho sa sprchujem, vychutnávam si teplú vodu aj sprchový gél so sladkou vôňou kalifornských mandlí. Aspoň trošku upracem byt, usteliem postele a popolievam kvety. Dnes varí môj chlap. V rúre sa pečie kuriatko, na sporáku v hrncoch ryža s cibuľkou a zemiaky. V chladničke sa schladí smotanovo-pudingový koláč, čo som upiekla včera večer. Poobede máme dámsku jazdu u jednej z mojich kamarátok a večer ma čaká narodeninová oslava u známych. Zajtra k nám príde sesternica s manželom a malou dcérkou. Akčný to víkend plný stretnutí. Ó, chvála takým dňom, keď neexistujú žiadne povinnosti!

127. Závan jari

Cítim jar vo vzduchu. Napriek ešte stále mrazivým nociam ma zaplavila euforická nálada a chuť hýbať sa, tvoriť. Užívam si víkendovú atmosféru, ticho na uliciach, keď pešo kráčame do miestnych potravín kúpiť zopár drobností ako šľahačka, nutella a mandarínky. Svieti slnko a zdá sa mi, že je veľmi teplo, rukavice aj čiapku som si zobrala zbytočne. Všade pokoj, stretávame iba mamičky s kočíkmi na predpoludňajšej prechádzke a zopár psíčkarov. Pri rieke kvitnú bahniatka a aj na ostatných stromoch už začínajú navierať puky. Predjarie je všade okolo. Badať ho na ľuďoch aj v prírode a ja sa z toho teším. Mám náramnú chuť upratovať a zbaviť sa všetkých nepotrebností, čo sme v byte doteraz nazbierali a teraz sú ich plné zásuvky. Niekto by povedal, že to sú tehotenské hormóny, ja vravím, že to je závan nového vzduchu, ktorý spôsobuje chuť niečo meniť, vylepšovať, skrášľovať . Akoby nový rok začínal až v marci. Počúvam rádio, drobček sa pri hudbe mrví, a mne je veselo, notebook na kolenách. Šplechot vody z kúpeľne, môj chlap bol behať a teraz sa kúpe. Na posteli vedľa mňa položená nová záclona do spálne, ožehlila som ju, čaká na svoju premiéru na okne. Včera som konečne po dvoch týždňoch popolievala kvety. Teším sa z nich, lebo v zime som prepadala zúfalstvu, keď som videla, ako im odumierajú listy, ako pomaly odchádzajú. Aj moja milovaná orchidea zasa kvitne, presne ako minulý rok o takomto čase. Chcem ešte kúpiť narcisy v črepníku, čo potom položím na jedálenský stôl. Chcem zasadiť žeruchu. A vo váze mať žlté alebo oranžové tulipány. V kúte nová fitlopta a zrolovaná poduška po včerajšom cvičení. Konečne som sa odhodlala a začala cvičiť podľa dvd od kamarátky. Veľa času trávim čítaním kníh a časopisov, hlcem ich na kilá, akoby som mala strach, že potom už nebude čas. NEBUDE. Trápim sa pri Bulgakovom Majstrovi a Margaréte a premýšľam, prečo je tá kniha kritikmi taká ospevovaná, prečo ju intelektuáli tak milujú. Pri tej faustovskej tematike sa vyslovene týram, neviem sa na ňu sústrediť, kĺžem sa po povrchu. Ale chcem ju dočítať do konca. Po minulotýždňovej návšteve kníhkupectva mám zasa pár nových knižiek v knižnici a neviem sa dočkať, kedy ich všetky prečítam a kúpim si ďalšie. Knižnica je plná, kam ich potom budem dávať? Televízor som úplne odstavila, dokonca ma už nezaujímajú ani správy. Užívam si tieto dni, teším sa zo všetkého, ešte aj z obyčajného upratovania. To bude tým počasím. Jar je vo vzduchu. Tak sa zhlboka nadýchnite. Krásny marec!