128. Chvála takým dňom

Prší. Už niekoľko dní. Načúvam, ako dážď bubnuje po parapete, ako sa vietor rozbíja o okná. Desať hodín, susedia sú už dávno hore, v rytme víkendového upratovania, odniekiaľ počujem hlasy, počujem hučať vysávač. Nechce sa nám vstávať. Ani mne ani Jankovi, ktorý je navyše chorý. Obaja máme tak trochu právo na ničnerobenie. Napokon predsa len vstanem z postele, rýchlo zjem jogurt s príchuťou perníka a jeden banán, vypijem pohár čistej vody a lenivo sa odšuchcem do kúpeľne. Dlho sa sprchujem, vychutnávam si teplú vodu aj sprchový gél so sladkou vôňou kalifornských mandlí. Aspoň trošku upracem byt, usteliem postele a popolievam kvety. Dnes varí môj chlap. V rúre sa pečie kuriatko, na sporáku v hrncoch ryža s cibuľkou a zemiaky. V chladničke sa schladí smotanovo-pudingový koláč, čo som upiekla včera večer. Poobede máme dámsku jazdu u jednej z mojich kamarátok a večer ma čaká narodeninová oslava u známych. Zajtra k nám príde sesternica s manželom a malou dcérkou. Akčný to víkend plný stretnutí. Ó, chvála takým dňom, keď neexistujú žiadne povinnosti!