131. Nemám rada samotu

Mám neporiadok v celom byte a nevadí mi to. Myslím tým taký ten ženský neporiadok. Časopisy a rozčítané knihy všade, kam sa pozriem, rozhádzané topánky, pokrčené tričká rozšafne prehodené cez operadlo stoličky, na kuchynskom stole neumytý riad a zopár prázdnych plastových obalov pripravených na zrecyklovanie (do smetiaka ich nemá kto zaniesť), v kúpeľni povyťahované krémy a všakovaké "serepetičky" od výmyslu sveta. Môj chlap dnes ráno odišiel za prácou, bude preč takmer týždeň. Mám byt iba pre seba, čo znamená, že oddnes až do budúcej stredy okupujem celú manželskú posteľ bez obmedzení (áno, dva vankúše plus dva paplóny iba pre mňa), mám k dispozícii dva televízory a celú chladničku. Ale žarty bokom. Teraz sa cítim fajn, ale s nástupom večera sa začnem cítiť osamelo ako vždy a ani vypeckované rádio nedokáže prehlušiť to strašné ticho v našom byte. Jednoducho nemám rada samotu. Ešteže žijeme v pretechnizovanej dobe a  máme poruke mobilný telefón a notebook so skypeom, čím dokážeme aspoň čiastočne skrátiť tie strašné diaľky medzi nami. Vyprevádzala som ho ráno po raňajkách zahalená v trochu infantilnom župane. Bielom s ružovými bodkami. Veci nahádzal do kufra auta na trikrát, rýchlo skontroloval, či nič nezabudol, vtlačil mi bozk na ústa a ja som za ním zabuchla dvere. Z balkóna som potom ešte pozerala za odchádzajúcim autom, kým nezmizlo za najbližším domom. Odvtedy sa motám po byte a premýšľam, ako si zorganizujem to more času, ktoré teraz mám. Dvakrát som naplnila práčku, vyvesila prádlo na sušiak na balkóne a v mikrovlnke si zohriala veľkonočný obed, ktorý nám včera na cestu nabalila moja mama. Kuracie a morčacie na víne s cestovinami. Poprechádzala som sa po dedine, v cudzích záhradách som obdivovala kvitnúci orgován. Na chvíľu som zatúžila mať odvahu a bezohľadne si ho našklbať do vázy. Netrúfla som si. Z bankomatu som vybrala nejaké peniaze, v obchode kúpila biele jogurty, pečivo, šunku a slaný balkánsky syr, od Bulhara v stánku s ovocím a zeleninou zasa šalátové uhorky a reďkvičky. V kvetinárstve mali krásne muškáty v lososovej farbe, chcela som ich, ale pri predstave, že ich nemám ako odniesť, som sa iba pokochala pohľadom a nechala ich iným. V dedine bolo rušno. Všetci sa niekam ponáhľali, na stavbách a v záhradách sa pracovalo, cesta plná áut, nedalo sa prejsť cez priechod pre chodcov. S tvárou ukrytou za veľkými slnečnými okuliarmi som veselo pozorovala tú scenériu a lenivo si vykračovala domov užívajúc si jarné slnko, čo mi na lícach robí pehy a pigmentové škvrny. V schránke ma čakala nová knižka z Evitapressu.