streda 27. júla 2011
143. 27/07
Osem hodín večer a vonku po zamračenom dni akosi hanblivo vykúka slnko. Popíjam mlieko a zajedám ho balkánskym syrom. Príjemne slaným, vláčnym. Čakám na film, lebo dnes Polčas rozpadu s hudbou od Oskara Rozsu. A zároveň čakám na to, kedy sa Veronika zobudí, aby sme ju mohli okúpať. Na stole vo váze päť červených ruží, čo som dostala k včerajšiemu tretiemu výročiu našej svadby. Priznám sa, že sme veľmi neoslavovali, hoci deň plynul v znamení návštev. Dobre nám padlo rozptýlenie. Porozprávať sa, zasmiať sa, zajedať atmosféru karamelovým koláčom podľa maminho receptu. Ja som urobila cesto, Janko krém plus konečnú úpravu, na ktorú mne nezostal čas. Čas má pre mňa teraz úplne iný význam, ako mal ešte pred mesiacom. Popri kojení a prebaľovaní sa teším, keď malinká zaspinká a ja si môžem vychutnať sprchu, v pokoji si umyť vlasy a oholiť nohy, naniesť krém. Keď sa môžem najesť a čo to porobiť v domácnosti. Aspoň popolievať kvetiny, lebo som ich v poslednom čase zanedbávala. A preto z mojich byliniek na balkóne tento rok nič nebude, neprežili. Včera som dostala od známej nádhernú fialovú orchideu, teším sa z nej ako malé dieťa. Má toľko kvetov, že bude určite kvitnúť ešte niekoľko mesiacov.
Predpoludňajšie kočíkovanie je pre mňa relaxom. Rada sa prechádzam popri domoch, aj celkom sama, pozerám po balkónoch, obdivujem muškáty, občas stretnem nejakú susedku, s ktorou prehodím pár slov, a idem ďalej. Cez týždeň sú byty prázdne, okná pozatvárané, na parkoviskách iba zopár aut. Cez víkend je naopak všade rušno, kosí sa tráva, z bytov sa šíria vône pripravovaného obeda, balkóny zapĺňa čerstvo oprané prádlo. Juj, toto mám rada. Vydržím sa prechádzať dlho a nepotrebujem vtedy žiadnu spoločnosť. Stačia mi moje vlastné myšlienky.
Z filmu, na ktorý som sa tešila, nič nebude. Nakoniec dávajú úplne iný. Len tak, bez vysvetlenia. Skazili mi moje plány, nemám náhradný program, neviem, čo pozerať, čo čítať, kým bude Veronika spať. Len tak bezducho čučím na Markízu, na Farmu, a nestačím sa čudovať tej vulgárnosti.
Zajtra ideme k detskej lekárke na kontrolu a preváženie. Potom sa musím zastaviť na pošte a v obchode nakúpiť aspoň nejaké jogurty a čerstvé pečivo, možno noviny. Jasný plán na predpoludnie.
streda 13. júla 2011
142. Iné leto
Horúce letné dni. V byte vyše dvadsaťosem stupňov, vzduch sa nehýbe, hoci sú okná pootvárané dokorán. Čo by som teraz dala za pár minútový tichý dážď, za kvapky stekajúce po okenných tabuliach, za vzduch voňajúci mokrou trávou. Chýba nám tá voda z oblakov, možno aj letná búrka, vlažný vietor, čo pred sebou ženie prach z polí, lebo žatva už dávno začala. Toto leto je iné.
Dni plynú rýchlo, zdanlivo bez akéhokoľvek plánu. Akosi náhodne. Prispôsobené najmladšiemu členovi domácnosti. Ráno chodievame kočíkovať, zatiaľ len na hodinku, prechádzame sa po našej ulici tam a späť, kým sa pri nás zastavujú susedia a zvedavo nakúkajú do kočíka. Janko je s nami doma, na pár dní, možno týždňov sa jeho doménou stala domácnosť, kým mňa ešte bolí telo, kým si s malou nájdeme svoj systém, pravidelnosť. Upratuje, nakupuje, varí nám, za čo som mu nesmierne vďačná, lebo si ani neviem predstaviť, že by som bola na všetko sama. Takto sa nám aspoň ako tak darí udržať v byte poriadok a nestratiť sa v chaose. Podvečer telefonujeme s rodinou, najmä s mamou, možno príde a možno sa zbalíme my a pôjdeme za nimi na sever. Lebo tam je predsa len chladnejšie, studené múry rodinného domu nepustia slnko do každého rohu. Užívam si chvíle, keď je malá spokojná, keď sa usmieva, hoci ešte o tom úsmeve ani netuší, keď visí na mojich prsiach. Občas som unavená, na sekundu podlieham mrzutosti, keď už jej neviem koľký krát za sebou pchám do úst vypadnutý prsník, lebo zaspáva, ale stále by pila, no potom si pomyslím na to, ako veľmi sme ju chceli a zabúdam na seba. Na to, že som hladná, nevyspatá, že mi súrne treba cikať. Milujem to malé stvorenie.
streda 6. júla 2011
141. A sme doma
Ahojte,
tak ten náš malý zázrak je konečne na svete.
1. júla sa nám o 16,15 narodila Veronika (2940 g, 48 cm). Včera večer sme sa vrátili z pôrodnice. Veľmi ľúbime našu malú princeznú a užívame sa spoločné chvíle plnými dúškami. Čoskoro pridám aj fotky, aby ste sa mohli tešiť s nami:-)
Prihlásiť na odber:
Komentáre (Atom)