144. 09/08/2011

Na leto to vonku nevyzerá. Predpoludním som bola malú kočíkovať, vybehla som len v rifliach a tenkom tielku a veruže som pri nárazoch studeného vetra mala husiu kožu. Prechádzali sme sa so susedkou len tu na sídlisku pomedzi domy, predtým sme ešte s Jankom zabehli do obchodu kúpiť zemiaky na obed, takže som bola s Veronikou vonku vyše dvoch hodín a ona celý čas pekne spala. Občas síce pokrútila noštek a vypľula cumeľ, ale bola pokojná a dopriala mi čas na nerušenú prechádzku. Teraz sa vonku mračí, nad naším domom sa zbiehajú tmavé mraky, vyzerá to na dážď. My sme sa našťastie stihli vrátiť, nakŕmila som ju, trošku sme sa zahrali s hrkálkou, ponosila som ju na rukách, posedela si v kresielku a teraz spinká. Mám chvíľu pre seba. S bruchom plným tekvicového prívarku, čo Janko navaril, rada zaleziem do postele s počítačom na kolenách. Cez víkend sme tu mali moju maminu, tá sa nám postarala o Veroniku, tak sme si celkom oddýchli, aj keď ona vlastne vôbec nie je zlé dieťa. V noci sa budí na kŕmenie len dvakrát, cez deň spinká, akurát večery sú nervózne a plačlivé. Odkedy má cumlík, dá sa s ňou ísť aj na dlhšiu prechádzku alebo do nákupného centra, aj cestu autom znáša lepšie. Tak sme konečne mohli ísť do Eurovey, lebo som akútne potrebovala niečo na seba plus doplniť moju kozmetickú poličku v kúpeľni, dokonca sme sa v Nordsee pokojne najedli a krátko poprechádzali po promenáde popri Dunaji. V nedeľu sme zasa boli na návšteve u mojej sestry a deň predtým v pizzerii na pizza štangle s cesnakovým dressingon, na kofolu a pre mňa bielu vineu. Zajtra cestujeme na pár dní do Topoľčian k Jankovým rodičom. Už ich vidím, ako behajú okolo Veroniky, s akou radosťou vonku kočíkujú, kým ja si doprajem dlhú sprchu a prečítam časopis. V skutočnosti však stále na to naše dieťa budem myslieť: či jej nie je zima, či ju v kočíku veľmi nenatriasajú, či nie je hladná a či stále nevypľúva cumlík. Určite to poznáte.