Minulý týždeň udreli riadne horúčavy! V byte sa nám teplota nemilosrdne blížila k tridsiatke, nepomáhal ani zapnutý ventilátor, ktorý statočne rozháňal teplý vzduch. Boli sme tu ako v bunkri: dni trávené za zatvorenými oknami, všade prítmie, lebo zatiahnuté žalúzie. Až neskoro večer sa vetralo vo veľkom, aj keď to nie veľmi pomáhalo, lebo noci boli tiež pomerne teplé – teraz, na konci augusta. V duchu som sa modlila za chladnejšie počasie, za búrku alebo tichý „hríbový“ dáždik a sľubovala si, že sa budem tešiť z každej novembrovej kvapky. Lebo toto je peklo. Veronika to tiež zle znášala, zdala sa mi akási nervózna, plačlivá. Kojila som hádam každú polhodinu. Našťastie sme bez ujmy vydržali a teraz si vychutnávame sladkých dvadsaťosem stupňov a ako bonus k tomu príjemný vánok. Je štátny sviatok, koniec prázdnin, vonku ani nohy, vyľudnené sídlisko. Po včerajších krstinách sme všetci traja unavení, polihávame. Obed variť netreba, v chladničke zvyšky zo včerajšej oslavy: koláče, miska čiernych olív, balkánsky a údený syr, kúsky mozzarelly, nakrájaná zelenina... Práčka perie, bubon naložený na prasknutie sa dnes akosi lenivo otáča, umývačku naplnenú riadom sotva do polovice ešte nikto nezapol.
Boli to vydarené krstiny. Obrad v kostole sa mi páčil: iba najbližšia rodina, kňaz a kostolník, ticho po nedeľnej omši. Naobedovali sme sa v reštaurácii, obed sme zavŕšili kávou a veľkým kusom marcipánovej torty. U nás doma ležérna zábava: mužská časť osadenstva pozerala formulu, my sme sa rozprávali pri plnom stole. Veronika putovala z rúk do rúk a rozdávala úsmevy na všetky strany. (Odkedy sa naučila smiať, prežívame tie najkrajšie rána na svete.) Na knižnici položená plienková torta, ktorú vlastnoručne urobila moja sestra=krstná mama, v skrini nové oblečenie, plienky, hrkálka a cumlík, na stolíku peniažky a gratulačné karty. Som vďačná za každý jeden darček, ktorý malá dostala. Krstiny sme si dokonale užili, dorazila únava.
Veronika ešte spí, o chvíľu začína na Jednotke Nedodržaný sľub. Už dlho som nevidela žiadny film, teším sa. Lyžičkou si naberám jahodový jogurt a vychutnávam ticho. Iba zvonka kde tu počuť prejsť okolo auto a z diaľky traktor, čo na poli možno zberá balíky slamy. Janko mi priniesol pohár vody, nechce sa mi vstať z postele. Zdá sa, že mám nádchu, bolí ma hlava a mám upchatý nos. Ideálny čas na film alebo knihu. Na polici Homo asapiens od Rada Ondrejíčka, čo som si požičala v sobotu od sestry. Možno si ho začnem ešte dnes večer čítať.
Užívam si posledné dni augusta a začínam sa tešiť na jeseň. Na babie leto, na prechádzky a výlety a na pokrok, ktorý Veronika zasa urobí. V septembri začína tretí mesiac a ten je vraj úžasný.
pondelok 29. augusta 2011
146. Krstiny
Minulý týždeň udreli riadne horúčavy! V byte sa nám teplota nemilosrdne blížila k tridsiatke, nepomáhal ani zapnutý ventilátor, ktorý statočne rozháňal teplý vzduch. Boli sme tu ako v bunkri: dni trávené za zatvorenými oknami, všade prítmie, lebo zatiahnuté žalúzie. Až neskoro večer sa vetralo vo veľkom, aj keď to nie veľmi pomáhalo, lebo noci boli tiež pomerne teplé – teraz, na konci augusta. V duchu som sa modlila za chladnejšie počasie, za búrku alebo tichý „hríbový“ dáždik a sľubovala si, že sa budem tešiť z každej novembrovej kvapky. Lebo toto je peklo. Veronika to tiež zle znášala, zdala sa mi akási nervózna, plačlivá. Kojila som hádam každú polhodinu. Našťastie sme bez ujmy vydržali a teraz si vychutnávame sladkých dvadsaťosem stupňov a ako bonus k tomu príjemný vánok. Je štátny sviatok, koniec prázdnin, vonku ani nohy, vyľudnené sídlisko. Po včerajších krstinách sme všetci traja unavení, polihávame. Obed variť netreba, v chladničke zvyšky zo včerajšej oslavy: koláče, miska čiernych olív, balkánsky a údený syr, kúsky mozzarelly, nakrájaná zelenina... Práčka perie, bubon naložený na prasknutie sa dnes akosi lenivo otáča, umývačku naplnenú riadom sotva do polovice ešte nikto nezapol.
Boli to vydarené krstiny. Obrad v kostole sa mi páčil: iba najbližšia rodina, kňaz a kostolník, ticho po nedeľnej omši. Naobedovali sme sa v reštaurácii, obed sme zavŕšili kávou a veľkým kusom marcipánovej torty. U nás doma ležérna zábava: mužská časť osadenstva pozerala formulu, my sme sa rozprávali pri plnom stole. Veronika putovala z rúk do rúk a rozdávala úsmevy na všetky strany. (Odkedy sa naučila smiať, prežívame tie najkrajšie rána na svete.) Na knižnici položená plienková torta, ktorú vlastnoručne urobila moja sestra=krstná mama, v skrini nové oblečenie, plienky, hrkálka a cumlík, na stolíku peniažky a gratulačné karty. Som vďačná za každý jeden darček, ktorý malá dostala. Krstiny sme si dokonale užili, dorazila únava.
Veronika ešte spí, o chvíľu začína na Jednotke Nedodržaný sľub. Už dlho som nevidela žiadny film, teším sa. Lyžičkou si naberám jahodový jogurt a vychutnávam ticho. Iba zvonka kde tu počuť prejsť okolo auto a z diaľky traktor, čo na poli možno zberá balíky slamy. Janko mi priniesol pohár vody, nechce sa mi vstať z postele. Zdá sa, že mám nádchu, bolí ma hlava a mám upchatý nos. Ideálny čas na film alebo knihu. Na polici Homo asapiens od Rada Ondrejíčka, čo som si požičala v sobotu od sestry. Možno si ho začnem ešte dnes večer čítať.
Užívam si posledné dni augusta a začínam sa tešiť na jeseň. Na babie leto, na prechádzky a výlety a na pokrok, ktorý Veronika zasa urobí. V septembri začína tretí mesiac a ten je vraj úžasný.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
6 komentárov:
krasne citanie..citim v nom toolko spokojnosti,a tak mam dovod na usmev aj ja,aj ked sa nepozname:))
vystiznejsie ako ti napisala Martina sa to hadam ani neda. Aj ja mam na tvari usmev stebou:)
Ahoj Vanilka, krasne citanie, vies zachytit atmosferu tak, ze sa pri citani citim, akoby som to prezila s vami, stava sa z teba majsterka! Ste krasna rodinka, blahozelam ku krstinkam! Ozaj, budem rada, ak niekedy spomenies, ako sa ti pozdavala knizka Homo asapiens. Ja som citala len rozhovor s autorom, zaujal ma, tak sa rada dozviem, ci sa mi oplati zhanat aj knizka..
Aj ja som pred nedávnom čítala Homo asapiens :-) Gratulujem k vydareným krstinám, pekná fotka.
ďakujem:-)
Zverejnenie komentára