V novom roku

Popíjam jablkový džús ležiac v posteli zahrabaná v paplónoch a cítim sa nanič. Prechladnutá (konečne poznám dôvod pre moju záhadnú silvestrovskú depresiu). Naštastie sme ešte stále u rodičov, zajtra sme mali ísť domov, ale vážne uvažujem, že si pobyt predĺžime aspoň o jeden deň, aby som sa ako tak pozbierala a dokázala sa starať o rovnako prechladnutú Veroniku, kým bude Janko v práci. Vyslala som ho do lekárne, aby mi nakúpil nejaké homeopatiká, kvapky do nosa a pre malú čaj. Ale sa nám ten nový rok pekne rozbieha! Kýcham. Nemám silu vstať, iba písmenkujem na notekooku, sŕkam horúci čaj alebo džús a pozerám z okna na topiaci sa sneh. Od rána neprezlečená, v teplom pyžame a podkolienkach s nórskym vzorom. Som strašne vďačná rodičom, že sa mi starajú o malinkú a nosia mi ju len na kojenie, lebo ja som vážne grogy.

Brucho plné halušiek s bryndzou a slaninkou, marcipánovej torty, čo zostala zo včerajšej – pôvodne neplánovanej – oslavy Veronikinej polročnice. Rozpúšťam si pod jazykom oscillococcinum a listujem vo virtuálnom Avon katalógu. Z obývačky počujem televízor, ktorý som nesledovala celé sviatky. Nevidela som vlastne ani jeden film, len útržky z televíznych novín a rozprávok. Ale prečítala som zopár časopisov a tri knihy od Simony Monyovej, čo som si kúpila deň pred Vianocami v obľúbenom topoľčianskom kníhkupectve, kde sme sa zastavili cestou na vianočný punč. Ten som bez debaty zamenila za horúcu medovinu. Popíjala som ju rýchlo, ignorujúc jej pálenie na jazyku a nepríjemné mrholenie evokujúce skôr november ako vianočný čas.

Vianoce prešli akosi rýchlo. Akoby jedna slávnostná večera a koniec (lebo nevydarený Silvester nerátam). Dostala som kopec darčekov a dala si desať záväzkov. Pojedla kopec koláčov, vypila pár deci bieleho vína. A videla som aspoň trochu snehu. Teším sa na ďalšie:-)