Po žatve

Horúčavy konečne aspoň trochu ustali, ako tak úspešne sme ich prečkali ukrytí za zatiahnutými žalúziami, pri bzučiacom ventilátore v bezpečí nášho bytu. Každé ráno sme sa tešili na noc, keď dnu prúdil o niečo príjemnejší vzduch ako cez deň, prípadne sa nám pootváraním všetkých okien podarilo urobiť v byte aspoň vánok, keď už nie rovno prievan. Celý týždeň sme však sedeli doma, iba v utorok sme vybehli s mojou mamou do Ikey a Avionu, no a podvečer do Ružinova na návštevu k sesternici. Na krátke prechádzky sme kde tu chodili skoro ráno alebo neskoro večer, ak sa dalo. Pravdupovediac, bol to týždeň na figu. Iba sme prečkávali. Dnes je ale príjemne teplo, hádam ani nie tridsať. Pole pred oknami máme zožaté, podmetené, v posledných dňoch sme z balkóna často pozorovali pracujúce kombajny, za ktorými mizli celé lány obilia. Chýba dážď, veľmi chýba. Vidím to na trávniku pred domom, čo je spálený od slnka, na prašných víroch tvoriacich sa na poli, na popukanej zemi. Kvety na balkóne zalievam dvakrát denne, aj tak sú presušené, bez života.

V telke bežia správy, cez otvorené okná ich počuť z viacerých bytov naraz. Na večeru chlieb vo vajci s kečupom, menší neporiadok v kuchyni, nevynesené smeti, na ktoré sme zabudli. Na chladničke magnetkou pripnutý obrázok, haky baky, čo na papier načarbala Veronika, ktorá momentálne objavuje čaro farbičiek, v obývačke porozhadzované hračky. Mám chuť na ľadový nanuk, na niečo osviežujúce z chladničky. Zajtra sa chystáme na nákup potravín a drogérie a ja sa celkom teším na chodenie medzi plnými regálmi, zoznam je už napísaný. Pôvodne sme plánovali stráviť predĺžený víkend mimo domova – vo Zvolene u J. starkej a na chalupe v Rybníku, no Veronike tečú soplíky, je trochu prechladnutá, tak sme sa rozhodli naše plány posunúť o jeden týždeň a tento víkend zostať radšej doma. Má byť chladnejšie a daždivo. Tak nech je! Ja sa na dážď už veľmi teším. Pootváram okná dokorán a vychutnám si ho.