Víkend za nami, leto za nami. Tichý byt, lebo Janko na
pracovnej večeri, Veronika spinká a ja sedím pri počítači a píšem.
Teraz ma baví veľa písať. Správy kamarátom a známym o živote,
príspevky na fóra, na blogy, do diskusíí, komentáre k článkom. Keď ma to
prestane baviť, budem čítať. Ešte vo mne doznieva Twainov Huckleberry Finn, čo
som čítala na chalupe, ale už sa teším na október, na nový balíček kníh k meninám.
Posledný prázdninový týždeň sme po rozcestovanom lete
strávili doma. Veľa som upratovala, veľa som prala a vešala bielizeň,
piekla koláče – slivkový a hruškový, strávila veľa hodín vonku s Veronikou,
kým sa ešte dalo užívať si augustové slnko, vysedávanie v tráve, fúkanie
do odkvitnutých púpav, bábovky v piesku, zbieranie kamienkov, pozorovanie
lietadiel. Jedna kamarátka mi pred pár dňami na facebook napísala, že Veronika
je náš štvorlístok a mala pravdu. Materinská láska je nemerateľná veličina. Mám jej
v sebe nevyčerpateľné množstvo. Veľmi si užívam prvé slovka, jej už
sebavedomé kroky v dôverne známom priestore, úsmev po zobudení. Neuveriteľne
krásne obdobie, ktoré si chcem v sebe uchovať a čerpať z neho,
pokiaľ mi bude slúžiť pamäť.
Čaká nás pekný september. Stretnem sa s kolegami z práce
na firemnej akcii, kam ma pozvali. Pôjdeme povzbudiť Janka na polmaratón. V druhej
polovici mesiaca mám stretávku zo strednej školy a na jeho konci sa mi
vydáva sestra. Tak v ústrety jeseni! Teším sa na všetko: aj na daždivé a hmlisté
dni. Aj na farebné lístie a vôňu pooranej zeminy vo vzduchu. Aj na skorú
tmu. A aby som nezabudla: Krásny nový školský rok, nech vám to krásne
písmenkuje!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára