Byť takou

Raz by sme chceli mať vlastný domček. Nie malý bungalov, ale poschodový s veľkou záhradou. A k tomu psa a mačku. Presne vieme, ako by mal vyzerať. Hudba budúcnosti...

Letné rána by sme trávili s J. na terase s voňavou šálkou kávy, v župane s čerstvo umytými, ešte mokrými, vlasmi. Raňajkovali by sme chlieb s maslom a džemom, pritom si čítali noviny. Alebo by som  sa bosá prechádzala po tráve vlhkej od rannej rosy a kochala sa pohľadom na upravený trávnik a kvitnúce muškáty na oknách. Cez deň by naše deti šantili v záhrade, bola by radosť pozerať na ich šťastím a bezstarostnosťou svietiace očká. Cez víkend by J. griloval na terase mäsko a zeleninu pre priateľov, popíjali by sme dobre víno a zhovárali sa do neskorých nočných hodín. Preberali život zo všetkých strán. Dlhé zimné večery by sme trávili s deťmi pri hrách, čítali si rozprávky a príbehy... Vraciam sa do reality. Do nášho dvojizbového bytu, za ktorým mi raz bude smutno:-)

S Veronikou často chodievam na prechádzky do dediny. Idúc po uličkách mimo hlavnej cesty si všímam, ako žijú ľudia. Aké majú domy, záhrady. Pravidelne chodievame okolo jedného staršieho, do modernej podoby prerobeného domu. Veľmi sa mi páči jeho kuchyňa. Vysunutá dopredu, presklená. Nemajú záclony, vonkajšie žalúzie sú často otvorené, preto  do nej občas nehanebne nakúkam a obdivujem všetko, čo vidím. Zariadená vo francúzskom štýle. Aký to musí byť pocit umývať riad a pozerať sa pri tom namiesto do steny priamo do záhrady resp. na ulicu! Často som si predstavovala, akej žene tá kuchyňa asi patrí. Ako asi vyzerá, aká asi je. Jednoznačne štýlová, v strednom veku, nabitá francúzskym šarmom. Deti už dospelé, vie, čo od života chce. Nikdy som ju tam však nezahliadla.

Nedávno sme neďaleko nášho domu stretli pani s malým psíkom. Keďže Veronika miluje všetkých havkáčov, zastavili sme sa pri nich a ja som sa s tou ženou dala do reči, pričom sme v družnej debate strávili asi polhodinku. Psík sa volá Pišta, má ho z útulku. Na krku sa mu hompáľa dobre viditeľná červená známka s menom. Keď sme sa lúčili s tým, že sa určite ešte uvidíme, lebo býva neďaleko a Pištu pravidelne chodieva venčiť okolo našich bytoviek za dedinu do polí, kde ho môže bezstarostne pustiť z vôdzky, Veronika za havkáčom žalostne plakala.  Vtedy som si povedala, že to musí byť ona. Tá žena s kuchyňou. Presne zodpovedala tomu, ako som si ju predstavovala. Inteligentná. Dobre vyzerajúca. Primerane sebavedomá. Skúsená. Šarmantná. Milá. S dospelým synom.

Aj ja chcem byť raz takou ženou. S domom a krásnou kuchyňou, kde za prestretým stolom budeme všetci spolu.  Ženou s takým vystupovaním, sebavedomím a skúsenosťami. Milujúca.

 Hudba budúcnosti, musí dozrieť čas. Na náš dom, na kuchyňu i na tú ženu ukrytú vo mne.
.......................................

Inak  minulý týždeň sme išli s Veronikou okolo toho domu zasa.  A viete, kto pobehoval po záhrade? Pišta.

Víkend

Mám rada jeseň. Pre jej farby. Pre jej vône. Milujem babie leto. Povestné pavučinky v povetrí, ktoré sa na vás prilepia hneď, ako vystrčíte nos z vchodových dverí. Príjemné slniečko. Chladné noci, ranné hmly. Vzduch, čo vonia po pooranej zemine a po nočnom daždi. Slnkom presvietené dni stvorené na dlhé prechádzky. Dlhé minúty strávené pozorovaním stromov, načúvame ako ševelia listy. 

Užívajme si príjemné počasie, kým ho tu ešte máme, lebo vraj má čoskoro snežiť. Ale priznám sa, že ja sa teším aj na to. Mám rada akékoľvek počasie okrem horúčav (tie môžem len vtedy, keď sa práve vyvaľujem na plážovej osuške niekde pri mori). 

***

Je desať hodín večer, s počítačom na kolenách pozerám Áno šéfe na Prime. Osprchovaná, voňavá, ešte s mokrými vlasmi popíjam vlažný čaj. Popradský na imunitu. Veronika od pol deviatej spí, to sa nestáva často,  tak si užívam voľné chvíle. Pekne s vyloženými nohami. Fajn deň za nami. S malou sme strávili veľa času vonku, stihla som poumývať podlahy, upratať balkón, poutierať prach, roztriediť prádlo. Navarené sme mali od včerajška, J. varil kurací perkelt s kolienkami. V obchode sme kúpili len zopár drobností. Tri škatuľky čaju (ten sa na jeseň a v zime u nás pije vo veľkom), korenie, pár detských výživ bez cukru, piškóty, jogurty.   Odtiaľ smer ihrisko. Hojdačka, pieskovisko, šmykľavka, kolotoč. Zber odkvitnutých púpav a domov.

***

Tu je zopár fotiek z nedeľnej prechádzky k Malému Dunaju. Je tam tak krásne! Všade samé jesenné farby, ticho, rieka si pokojne plynie. Zátišia ako z obrazov impresionistov. Budem z tej prechádzky čerpať energiu hádam celý týždeň:-)

Z posledných dní

 

Včerajší deň bol jeden z tých horších, čo sa počasia týka. Neviem, ako u vás, ale tu celý deň výdatne pršalo. Dážď nás prinútil stráviť celý deň doma. Veronika miluje dážď a vodu celkovo. Rada sa pozerá z okna, keď prší, rada sa hrá s dáždnikom, rada ukazuje v knižkách obrázky, kde prší, tak som jej počas jej poludňajšieho odpočinku ušila tento vankúšik s kvapkami z flísu. Veľmi sa jej páči, stále s ním po byte pochoduje.

Kytičku a knižku som dostala od J. k meninám. Z kytičky ostali doteraz vo váze už len tri ružové karafiáty, do knižky som sa ešte nepustila. Šetrím si ju na zimné večery, lebo ako sa poznám, keď sa do nej začítam, som schopná čítaním stráviť celú noc.

Na jednej z prechádzok. Vonku bolo poriadne zima, no nám to neprekážalo. Boli sme najprv spolu v obchode, potom na hojdačke, ihrisku a domov sme sa vrátili vyzimené ale spokojné s úsmevom od ucha k uchu.

Rozmarín na okennej parapete  v kuchyni. Nedopestovali sme ho, ale kúpili cez víkend v Hypernove. J. ho hneď v sobotu použil do varenia, ja som na ňom dnes piekla kura.

Tekvica na jeseň kraľuje v našej kuchyni. Najradšej máme maslovú alebo hokaido. Výborne chutí len tak upečená v rúre posypaná morskou soľou a čiernym korením. Tu na prvej foto sme k nej na plech šupli aj zemiaky. Na druhom obrázku je fantastická polievka podľa receptu z aktuálneho Apetitu, ktorú som namiesto chilli papričiek svojsky dotvorila kyslou smotanou a tekvicovými jadierkami nasucho opraženými na  panvici.

Krásnu jeseň:-)

Zúbky

Posledné dni, týždne, vlastne už aj mesiace neriešim nič iné, len Veronikine zúbky. Vlastne ich riešim odvtedy, čo som na tých horných objavila niečo nezvyčajné. Povedala by som, že fľaky, škvrny, akoby jej na nich sčasti chýbala sklovina. Riešim to v sebe, riešim to s Jankom, riešim to s mamou a sestrou v telefóne, riešim to s kamarátkami, známymi aj s náhodnými okoloidúcimi. Asi  som sa zbláznila a týmto sa všetkým ospravedlňujem, ale možno keď to všetko dám na papier, hoc aj virtuálny, tak túto kapitolu uzavriem a prijmem to, že mliečne zúbky mojej dcérky nebudú ako z reklamy. Jednoducho nebude mať tie perličky, o ktorých som vždy snívala aj ja.

Googlim celé dni, takže som sa stala pomaly odborníkom na mliečny chrup. Veronika má medové zúbky a je mi z toho veľmi smutno. Lebo je ešte taká maličká na to, aby mala pokazené zúbky. Lebo sa bojím, že ju budú bolieť. Lebo neskôr sa za ne bude hanbiť tak ako ja (na všetkých fotkách z raného detstva mám pevne zovreté pery, aby nebolo vidno, že mi chýbajú horné jednotky a dvojky). Lebo to všetko nechápem. Zubnú kefku jej predsa dávam do rúčok od prvého zúbka.  Nepije sladené čaje, džúsy, neje cukríky, cukru minimum, sladené kaše na dobrú noc aj piškóty sme dávno zrušili. Ešte stále ju kojím v dobrej viere, že dojčenie prospieva jej imunite, zdraviu zúbkov a kostí, aby som sa nakoniec z internetu, časopisov, aj od mnohých zubných lekárov dozvedela, že za stav jej horných zúbkov zrejme a s najväčšou pravdepodobnosťou môže práve nočné satie materského mlieka. Takže som vinná ja. Lebo dojčím. Lebo jej neviem nasilu umyť zuby, neviem ignorovať hysterické záchvaty, ktoré umývanie zúbkov sprevádzajú a neviem sa prinútiť odstaviť ju od materského mlieka. Snažím sa jej zúbky umyť dôkladnejšie aspoň večer, ale stále sa stretávam s neúspechom. Skúšam rozprávky, pesničky, recitujem, hrám divadielko. Umývame si zúbky navzájom, umývame zúbky plyšovým zvieratkám, bábikám. Kúpila som pastu – Perličku, Elmex a ešte nejakú, názov si nepamätám. Kúpila som kefky- Curakid, dve rozprávkové Signal, obyčajnú najmäkšiu Curaprox, jednozväzkovú kefku, silikónovú kefku na prst. Pokúšam sa čistiť aj navlhčenou gázou. Nič nepomáha. Jednoducho mi to nejde. Nemám rada násilie.

Dva zúbky z troch pokazených sa jej po kúskoch už začali lámať. Samozrejme sme boli u zubárky, ale v podstate sme sa nedozvedeli nič nové. S tak malým dieťaťom sa nedá nič robiť, lebo ešte nevie spolupracovať. Príčinou bude asi dojčenie, ale našťastie mi ju lekárka nekázala striktne odstaviť. Svoju úlohu možno zohrali aj nejakú netušené vplyvy počas tehotenstva. Genetika. Máme umývať. Aj nasilu.

Tak čo mám robiť? Konečne ju odstaviť od materského mlieka? Laktačné poradkyne síce jednotne tvrdia, že dojčenie určite nekazí zúbky, vraj materské mlieko obsahuje nejaké enzýmy, ktoré majú práve ochranný účinok na zúbky, ale ja im asi neverím. Oháňajú sa kadejakými štúdiami, no teória je vec jedna a prax druhá. Ak nechcem, aby sa jej zúbky takým hrozne rýchlym tempom kazili ďalej, zrejme ju naozaj budem musieť minimálne odučiť piť mliečko v noci a nasilu jej umývať zuby. Ani netušíte, ako ma to bolí. A aké to je ťažké. A možno sa iba smejete. Aj zubárka sa smiala – vraj pri treťom dieťati záchvaty plaču pri umývaní zubov riešiť nebudem a umyjem ich bez debaty a zbytočnej ľútosti.

A možno máte pre mňa tip, ako na to. Ako umývate vašim dietkom zúbky vy? Len mi nepíšte, že si ich dajú umyť dobrovoľne, lebo budem závidieť:-)

Ako dobre

Užívam si deň. Jesenný, trošku chladný, ale slnečný. Po nočnom daždi sa dobre dýcha. Na stole Caro s mliekom a dve mini čokoládky. Rozčítaný časopis. J.je v práci, Veronika spí, mám čas pre seba. Ako dobre:-)