Zúbky

Posledné dni, týždne, vlastne už aj mesiace neriešim nič iné, len Veronikine zúbky. Vlastne ich riešim odvtedy, čo som na tých horných objavila niečo nezvyčajné. Povedala by som, že fľaky, škvrny, akoby jej na nich sčasti chýbala sklovina. Riešim to v sebe, riešim to s Jankom, riešim to s mamou a sestrou v telefóne, riešim to s kamarátkami, známymi aj s náhodnými okoloidúcimi. Asi  som sa zbláznila a týmto sa všetkým ospravedlňujem, ale možno keď to všetko dám na papier, hoc aj virtuálny, tak túto kapitolu uzavriem a prijmem to, že mliečne zúbky mojej dcérky nebudú ako z reklamy. Jednoducho nebude mať tie perličky, o ktorých som vždy snívala aj ja.

Googlim celé dni, takže som sa stala pomaly odborníkom na mliečny chrup. Veronika má medové zúbky a je mi z toho veľmi smutno. Lebo je ešte taká maličká na to, aby mala pokazené zúbky. Lebo sa bojím, že ju budú bolieť. Lebo neskôr sa za ne bude hanbiť tak ako ja (na všetkých fotkách z raného detstva mám pevne zovreté pery, aby nebolo vidno, že mi chýbajú horné jednotky a dvojky). Lebo to všetko nechápem. Zubnú kefku jej predsa dávam do rúčok od prvého zúbka.  Nepije sladené čaje, džúsy, neje cukríky, cukru minimum, sladené kaše na dobrú noc aj piškóty sme dávno zrušili. Ešte stále ju kojím v dobrej viere, že dojčenie prospieva jej imunite, zdraviu zúbkov a kostí, aby som sa nakoniec z internetu, časopisov, aj od mnohých zubných lekárov dozvedela, že za stav jej horných zúbkov zrejme a s najväčšou pravdepodobnosťou môže práve nočné satie materského mlieka. Takže som vinná ja. Lebo dojčím. Lebo jej neviem nasilu umyť zuby, neviem ignorovať hysterické záchvaty, ktoré umývanie zúbkov sprevádzajú a neviem sa prinútiť odstaviť ju od materského mlieka. Snažím sa jej zúbky umyť dôkladnejšie aspoň večer, ale stále sa stretávam s neúspechom. Skúšam rozprávky, pesničky, recitujem, hrám divadielko. Umývame si zúbky navzájom, umývame zúbky plyšovým zvieratkám, bábikám. Kúpila som pastu – Perličku, Elmex a ešte nejakú, názov si nepamätám. Kúpila som kefky- Curakid, dve rozprávkové Signal, obyčajnú najmäkšiu Curaprox, jednozväzkovú kefku, silikónovú kefku na prst. Pokúšam sa čistiť aj navlhčenou gázou. Nič nepomáha. Jednoducho mi to nejde. Nemám rada násilie.

Dva zúbky z troch pokazených sa jej po kúskoch už začali lámať. Samozrejme sme boli u zubárky, ale v podstate sme sa nedozvedeli nič nové. S tak malým dieťaťom sa nedá nič robiť, lebo ešte nevie spolupracovať. Príčinou bude asi dojčenie, ale našťastie mi ju lekárka nekázala striktne odstaviť. Svoju úlohu možno zohrali aj nejakú netušené vplyvy počas tehotenstva. Genetika. Máme umývať. Aj nasilu.

Tak čo mám robiť? Konečne ju odstaviť od materského mlieka? Laktačné poradkyne síce jednotne tvrdia, že dojčenie určite nekazí zúbky, vraj materské mlieko obsahuje nejaké enzýmy, ktoré majú práve ochranný účinok na zúbky, ale ja im asi neverím. Oháňajú sa kadejakými štúdiami, no teória je vec jedna a prax druhá. Ak nechcem, aby sa jej zúbky takým hrozne rýchlym tempom kazili ďalej, zrejme ju naozaj budem musieť minimálne odučiť piť mliečko v noci a nasilu jej umývať zuby. Ani netušíte, ako ma to bolí. A aké to je ťažké. A možno sa iba smejete. Aj zubárka sa smiala – vraj pri treťom dieťati záchvaty plaču pri umývaní zubov riešiť nebudem a umyjem ich bez debaty a zbytočnej ľútosti.

A možno máte pre mňa tip, ako na to. Ako umývate vašim dietkom zúbky vy? Len mi nepíšte, že si ich dajú umyť dobrovoľne, lebo budem závidieť:-)