Sobota

Taký nervózny deň to bol. Brokolicovú polievku, čo  som varila na obed, som musela vyliať, lebo brokolica v nej bola horká. Chutila ako hlúbik, nedala sa jesť. Namiesto hustej polievky sme teda obedovali pečené batáty z predošlého dňa. Veronika sa ma celý deň držala ako kliešť, obšmietala sa mi okolo nôh, nevedela som vôbec nič urobiť. Ani cesto na mandľové srdiečka zamiesiť, ani ich povykrajovať a upiecť. Robila som to s prestávkami hádam aj na desaťkrát, čo mi na nálade nepridalo a pravdu povediac nervozita vo mne s prichádzajúcim večerom rástla do nedosiahnuteľných výšin spolu s pocitom sebaľútosti. Poznáte to? Navyše moje vianočné prekvapenie - pečený čaj - prekvapením nebude, lebo mama dostala naň recept od kolegyne a dnes ho vo veľkom pripravovala. No a ďalší darček - srdiečka s levanduľou do skrine, aby prevoňali oblečenie, ktoré som prácne v rukách šila, plnila a do ich vnútra ukryla gázu napustenú esenciálnym olejom z levandule, zasa pre zmenu vyprchali. Jednoducho už z nich levanduľu necítiť, hoci som každé jedno pekne zabalila, aby neboli na vzduchu. Čo už, taký je život. Nie vždy je všetko perfektné.

Teraz je už dobre. Neskoro večer, Veronika pokojne spinká, Janko vo vani, ticho mi tu šumí televízor. Tak ticho, že počujem dopadať dažďové kvapky na okennú parapetu. Všetko, čo som si naplánovala, čo bolo treba stihnúť, som napokon úspešne zvládla. Aj keď s nervami, za ktoré si teraz pripadám smiešne. Vianočné darčeky sú nakúpené, urobené, stačí ich ešte pekne zabaliť, napečené mám zatiaľ tri druhy vianočných koláčikov z plánovaných siedmich.  Zajtra sú na rade vanilkové rožteky. Aby  som v pondelok mohla poslať aspoň malú škatuľku tým, ktorí si ani tie koláčiky nemôžu na sviatky dovoliť.

Taká bola moja sobota. Mohla byť lepšia. Ja som mohla byť lepšia. Nevadí, zajtra mám ďalší pokus.
Krásnu nedeľu vám prajem a nepodliehajte panike:-)