Kvety, kvety, ľúbim kvety

Mám rada čerstvé kvety vo váze. Aj preto som si povedala, že tento rok pokiaľ sa bude dať, budem mať doma rezané kvety neustále. Nie je to žiadna veľká položka, vo veľkých nákupných reťazcoch sa dá pekná kytička kúpiť za necelé tri eurá a vydrží aj vyše týždňa. A neskôr, na jar a v lete si môžem nazbierať kvety na lúkach alebo v maminej či babkinej záhrade. A zadarmo:)

V polovici januára som mala narodeniny, tak sa o čerstvé kvetiny postarali svokrovci a môj manžel. Od neho som dostala fialové tulipány, tie mám mimochodom obzvlášť rada, no a jeho rodičia mi zasa podarovali kytičku klinčekov v koralovej farbe. Krásne!
Navyše nám rozkvitli aj všetky štyri orchidey na oknách a viem, že tie budú kvitnúť možno aj do konca marca. Mám z nich obrovskú radosť.

Dnes konečne po neviem koľkých dňoch vykuklo slnko a celkom teplo, už aj trošku jarne vonku, hoci fučí vetrisko. Povedala som si, že využijeme toto počasie aspoň na malú prechádzku a vybrali sme sa s Veronikou do kvetinárstva kúpiť kvety do vázy. Vybrala som tri žlté tulipány (ešte takmer nerozvité) a dve biele frézie. Krásne spolu ladia, keď sa na ne pozriem, hneď mám krajší deň.

Už zasa dobre.

Poznáte to?

Celý deň  dobre. Pokojné ráno, raňajky v pokoji, kým dieťa spí, obed navarený zo včera. Ako tak poupratované, už len dotiahnuť detaily. Takmer trojhodinový babinec v spoločnosti mojej kamarátky, jej dvoch dcér a Veron(i)ky. Prebrali sme všetko možné, od pokakaných plienok a prvých ušušľaných slovíčok našich detí, cez vzťahy v rodine až po pletenie a háčkovanie. Pojedli sme celú bábovku aj zopár kúskov čokoládových "darov mora", čo majú evokovať belgickú čokoládu (Ani zďaleka sa k nej nepribližujú, ale keď nič lepšie, zjeme aj tie) a vypili po hrnčeku čaju. Ešte stále dobre.

No a potom večer zrazu plunk! Všetko na figu. V momente strácam dobrú náladu a mením sa na uvrieskanú ženskú. Nepáči sa mi, že dieťa stále nespí a ani to na spánok nevyzerá, čím ma ukracuje o môj voľný čas. Nechce si umyť zuby, nechce si upratať hračky, nechce nič. Stále pýta iba mlieko. Nepáči sa mi ani to, že Janko ešte nezaplatil moju faktúru z Avonu, ktorú som pôvodne chcela zaplatiť včera, ale keďže je celý svet proti mne, pošta bola z dôvodu školenia zatvorená. Reagujem podráždene na každé jedno slovo, ktoré mi adresuje. Výsledkom je to, že už je nervózny aj on. Zo mňa. Nič sa mi nedarí, všetko mi padá z rúk.

Premýšľam, čo bolo spúšťačom tejto galiby a neuveríte, na čo som prišla. Jedno vypustené očko a následne dierka (lebo som si to neskoro všimla) na šále, ktorý som chcela rýchlo dokončiť. Musela som párať a na dokončenie pár riadkov už nezostal čas a ani chuť.

No, chápete ma? Lebo ja seba nie.
Ešteže to celé môžem zvaliť napríklad na...  napríklad na hormóny:-P

Ach jaj, takto si pokaziť pekný deň! Idem radšej spať, nech nenapácham ďalšie škody.

O výchove

Cez víkend sa mi u svokrovcov dostala do rúk kniha o výchove a starostlivosti o dieťa vydaná niekedy na začiatku 80.tych rokov. Nie, nikto mi ju nenanútil, ale celkom ma zaujímalo, akým smerom sa vtedy výchovné trendy uberali, tak som si ju prelistovala a kde tu sa začítala. No poviem vám, celkom ma šokovala. Dych vyrážajúcich pasáží tam bolo viacero, za všetky spomeniem aspoň tú, kde autorka varuje rodičov pred "naučením si" malého (niekoľko mesačného!) dieťaťa na časté nočné budenie. Vraj keď sa dieťa prebudí a začne plakať, treba iba skontrolovať, či nie je v ohrození, prípadne nemá mokrú plienku a ak je všetko v poriadku, nechať ho plakať aj hodinu (!), ak rodič vydrží. Dieťaťu sa vraj nič nestane a pochopí, že rodič nebude tancovať, ako ono píska.

Bŕŕ! Vychádza mi, že teoreticky by podľa tejto knižky mala byť vychovávaná práve naša generácia. Tridsiatnici. A pravdu povediac, celkom by ma zaujímalo, čo dokáže takýto ignorujúci prístup rodiča napáchať na detskej duši. Ja neverím, že pri metóde vyplakávania a ignorácie emocionálnych potrieb sa dieťaťu nič nestane. Možno nie fyzicky, ale psychicky celkom určite. A potom si skrytú ujmu nesie so sebou celý život. Nechcem dramatizovať, ale verím, že aj zážitky zo skorého detstva dokážu celkom pekne pošramotiť celý nasledujúci život jedného človiečika.

Ale aby som nebola až taká negativistka, celkom ma v knižke pobavila kapitola o vývine dieťaťa po prvom roku života, ktorá automaticky predpokladala, že všetky ročné deti sú už odplienkované a radila rodičom občasné mokré nehody veľkodušne tolerovať:-)

Ja viem, že (nehľadiac na dobu) sa všetky mamy snažili a snažia vychovávať svoje ratolesti najlepšie ako vedia. Trendy vo výchove sa menia a čo sa pred tridsiatimi rokmi považovalo za normu, dnes možno vo veľkom odsudzujeme. Ktovie, ako budú výchovné trendy vyzerať o ďalších tridsať rokov. Aj to by ma celkom zaujímalo:-)

Pekný týždeň:-) Nezabudnite sa usmievať.

More chuti do života

Syrovo-slaninkový quiché  na obed, film na HBO k tomu, kým V. spala. Prezliekanie paplónov a vankúšov, jedna práčka uterákov, plná umývačka, odzdobovanie vianočného stromčeka, výmena vianočných dekorácií za tie všednejšie, vysávanie vo veľkom. Bežný deň na začiatku nového roka. Nič nepripomína Vianoce, ani len to počasie, keď vonku leje ako z krhly. Fúka silný vetrisko, ale je teplo. Osem nad nulou. Sme zavretí v útrobách bytu, trochu prechorení, trochu unudení. Mám pocit, že v týchto zablatených januárových dňoch je hádam celé Slovensko choré. Každý kašle, kýcha, utiera si nos do pohúžvanej papierovej vreckovky.

Mám more energie, plánov, prísľub vyše troch stovák dní v novom roku. Čerpám energiu poctivo nasatú počas sviatkov, ktoré boli krásne. VIANOCE v kruhu širokej rodiny. Štedrá večera u rodičov na  vtedy aspoň trochu zasnežených Kysuciach. Zemiakový šalát, vyprážaná ryba, kapustnica, polievka vilija, oblátka s medom. Veronikina obrovská radosť, keď otvárala balíčky. Návšteva u deda a babky, sneh a sánky, slaninka, syrové korbáčiky a babkine stopercentne domáce buchty so slivkovým lekvárom a posýpkou. Moje darčeky, relax a zopár pohárov vína. Večery s hrou o Slovensku pri vypnutom televízore, ktorý som počas Vianoc vôbec nepozerala. Koláčiky od výmyslu sveta a dobré knižky od Simony Monyovej. Dlhé rozhovory s mamou pri večernom uspávaní malinkej. Vysvietené stromčeky, okná, balkón, pohľad z okien na vysvietené domy. Ponáranie sa do vlastnej duše. Ticho. Duchovno. Prísľub.

SILVESTER a NOVÝ ROK so svokrovcami, mojou sestrou a švagrom. Veselo pri víne a spoločenských hrách. Boršč, obložené misy, citrusy vo vínnom želé. Ovčí syr zo salaša. Studenô. Krátka večerná prechádzka. Prskavky. Vysmiata Veronika na hojdačke. Jankova hra na gitare. Prípitok o polnoci a tajné priania. Film Dom. Rozčítaná kniha Dunaj v Amerike od M. Hvoreckého. Veľa smiechu a radosti. Nový obraz v predsieni. Znovu oblátky a koláče. Pomaranče a mandarínky.

Také boli sviatočné dni. Odštartovaný nový rok, beží ako kôň. A ja mám more energie, more plánov. More chuti do života. Tú želám zo srdca aj vám.