Už zasa dobre.

Poznáte to?

Celý deň  dobre. Pokojné ráno, raňajky v pokoji, kým dieťa spí, obed navarený zo včera. Ako tak poupratované, už len dotiahnuť detaily. Takmer trojhodinový babinec v spoločnosti mojej kamarátky, jej dvoch dcér a Veron(i)ky. Prebrali sme všetko možné, od pokakaných plienok a prvých ušušľaných slovíčok našich detí, cez vzťahy v rodine až po pletenie a háčkovanie. Pojedli sme celú bábovku aj zopár kúskov čokoládových "darov mora", čo majú evokovať belgickú čokoládu (Ani zďaleka sa k nej nepribližujú, ale keď nič lepšie, zjeme aj tie) a vypili po hrnčeku čaju. Ešte stále dobre.

No a potom večer zrazu plunk! Všetko na figu. V momente strácam dobrú náladu a mením sa na uvrieskanú ženskú. Nepáči sa mi, že dieťa stále nespí a ani to na spánok nevyzerá, čím ma ukracuje o môj voľný čas. Nechce si umyť zuby, nechce si upratať hračky, nechce nič. Stále pýta iba mlieko. Nepáči sa mi ani to, že Janko ešte nezaplatil moju faktúru z Avonu, ktorú som pôvodne chcela zaplatiť včera, ale keďže je celý svet proti mne, pošta bola z dôvodu školenia zatvorená. Reagujem podráždene na každé jedno slovo, ktoré mi adresuje. Výsledkom je to, že už je nervózny aj on. Zo mňa. Nič sa mi nedarí, všetko mi padá z rúk.

Premýšľam, čo bolo spúšťačom tejto galiby a neuveríte, na čo som prišla. Jedno vypustené očko a následne dierka (lebo som si to neskoro všimla) na šále, ktorý som chcela rýchlo dokončiť. Musela som párať a na dokončenie pár riadkov už nezostal čas a ani chuť.

No, chápete ma? Lebo ja seba nie.
Ešteže to celé môžem zvaliť napríklad na...  napríklad na hormóny:-P

Ach jaj, takto si pokaziť pekný deň! Idem radšej spať, nech nenapácham ďalšie škody.