Na ceste ku kreativite

Pred pár mesiacmi som si medzi komentármi našla jeden, v ktorom mi niekto písal, že ho svojimi príspevkami odrádzam od materstva resp. rodičovstva. Priznám sa, zamrzelo ma to. Vôbec som nemala v úmysle to, aby som materskú dovolenku vykreslila ako peklo. Práve naopak. Dnes sa to pokúsim napraviť. 

To, že materská dovolenka nie je dovolenkou, vieme všetky. Starať sa 365 dní v roku 24 hodín denne o dieťa, udržiavať domácnosť v relatívnej čistote, nakupovať, variť, prať, žehliť (plus ďalších tisíc činností, ktoré je nutné každý deň urobiť) a popritom nezabúdať ani na seba, to je drina. Viem, aké je to padať z nôh od únavy už napoludnie, neskoro večer padnúť do postele ako klát a ráno sa po predojčenej noci zobudiť vyžmýkaná ako citrón. Napriek tomu si myslím, že materská dovolenka mi dala a dáva veľa pozitívneho. V prvom rade som vďačná za to, že môžem byť s mojím dieťaťom celý deň a vidieť na vlastné oči všetky pokroky, ktoré urobí. Viem, že to nie je samozrejmosť.

Keď bola moja dcérka maličké bábätko, nevedela som pochopiť, ako je možné popri starostlivosti o novorodenca stíhať aj niečo iné. Mala som pocit, že dni trávim iba dojčením, prebaľovaním, kúpaním a neustálym nosením bábätka. Na domácnosť ani varenie mi takmer nezostával čas. Neskôr, keď začala loziť a potom chodiť, objavovať všetky zákutia nášho bytu vrátane tých zakázaných (nedalo sa ju ani na moment spustiť z oka) a zároveň zredukovala počet denných spánkov len na jeden, som zasa nechápala, prečo som sa ako čerstvá mamička sťažovala, že nič nestíham – veď novorodenci väčšinu dňa prespia, to som predsa musela mať času habadej!

 Dnes je všetko jednoduchšie. Veronika má rok a pol a ja ju už niekoľko mesiacov aktívne zapájam do (takmer) všetkých činností, ktoré denne robím. Vie sama naplniť práčku, s mojou asistenciou nasypať do príslušnej priehradky prášok, naliať aviváž a pustiť mnou vybraný program. Po opratí mi zasa asistuje pri vyvešaní bielizne tým, že mi jednotlivé kúsky podáva. Rovnako mi pomáha s vykladaním riadu z umývačky, s utieraním prachu, s vysávaním či zametaním. Má svoju vlastnú metličku a lopatku a už sa párkrát stalo, že niečo zámerne vysypala alebo vyliala, len aby to potom mohla sama upratať! Domáce práce sú pre ňu zábavou a ja sa teším, že som takto skĺbila dve veci naraz a bez námahy – upratujem a zároveň sa venujem dcérke. Obe sme spokojné. Takto spolu aj varíme,  polievame kvetiny či pečieme koláče. A jediné, čo som pre to musela urobiť, bolo obrniť sa trpezlivosťou. Neriešiť, že všetko trvá dvakrát toľko ako inokedy, ani drobné nehody, akými sú rozliata voda či rozsypaná múka, ale tešiť sa z takej šikovnej pomocníčky.

Druhou vecou, ktorá ma na materskej dovolenke fascinuje, je návrat k ľudovej slovesnosti. Neviem ako vy, ale ja Veronike doteraz veľa spievam. Ľudové pesničky. A to som sa kedysi zaprisahávala, že ako hlasový antitalent nikdy spievať nebudem! Prišlo to samo. Začala som nenápadným tichým nôtením lalala pri uspávaní malej na rukách a postupne mi prichádzali na um dávno zabudnuté melódie a slová pesničiek, ktoré mi kedysi spievala mama či babka. Dnes je zo mňa hotová sólistka speváckeho zboru. Mám v repertoári hádam aj stovku piesní od Prší, prší, cez Kukulienka, kde si bola až po Vínečko bílé. Spievam často, nahlas a rada. Aj keď trochu falošne:) Ale komu to vadí?    

No a k  piesňam sa postupne pridali aj kadejaké povedačky, veršíky a riekanky, ktoré moja dcérka zbožňuje a pokúša sa zopakovať. Niekoľkokrát denne na povel recitujem Padla hruška zelená, Zlatá brána, Jedna druhej riekla či Ťap ťap ťapušky a som vlastne rada, že sa aj takto môžem na chvíľu vrátiť do vlastného detstva. Ľudová slovesnosť len tak nevymrie:)

Áno, som v neustálom kolotoči a voľných chvíľ pre seba nemám veľa, ale postupne som sa ich naučila využívať efektívnejšie ako kedysi. Kým bola dcérka bábätko, trávila som voľné chvíľky najmä čítaním a surfovaním na vlnách internetu, no po čase som začala cítiť potrebu niečo tvoriť. Pritom, ja som ako dieťa a teenager trávila celé dni zahrabaná iba v knihách a považovala som to za vrchol blaha. Nikdy som sa neskúšala venovať žiadnej tvorivej činnosti. Materská dovolenka sa napokon pre mňa stala aj cestou k vlastnej kreativite. Začala som šiť pre dcérku hračky, robiť decoupage, maľovať na textil, naučila som sa pliesť a háčkovať, chcem sa naučiť pracovať s plsťou. Je úžasné pozorovať, ako mi vlastné dielo rastie pod rukami. Postupne som do tvorivých aktivít začala zapájať aj Veroniku. A tak upršané dni trávime maľovaním, strihaním a lepením či modelovaním z plastelíny. Niekedy sa iba zvedavo prizerá, čo robím, inokedy sa aktívne zapája. Je to veľká zábava a radosť pre nás obe. Nebojte sa preto dať svojim sotva ročným deťom do rúk farbičky a kus papiera či plastelínu a ukázať im, čo všetko sa dá vytvoriť! Možno budete sami prekvapení (podobne ako ja), čo sú v ich veku už schopné zvládnuť:)

No a v neposlednom rade som sa naučila prispôsobiť sa, pružne reagovať na akúkoľvek zmenu situácie, improvizovať. Nemáme doma chlieb, treba ísť na nákup, ale drobec odmieta akúkoľvek spoluprácu? Nevadí, upečiem si vlastný chlieb doma, keď zaspí. Mali sme ísť na výlet, ale vonku prší? Nevadí, urobíme si kreatívne popoludnie s farbičkami.Veronika chce ísť na pieskovisko práve teraz, keď ihrisko leží pod snehom? Improvizované pieskovisko sa dá vytvoriť predsa aj doma. Stačí nám iba jedna väčšia nádoba, zopár plastových misiek, lievik a ako piesok dobre poslúži napríklad hrubá múka. A keď sa aj niečo rozsype, vysávač stojí pripravený v kúte, laminátovú podlahu ním ľahko pobeháme za pár minút a opäť máme všade poriadok bez väčšej námahy. Príkladov, keď bolo nutné improvizovať, má každá mama v zásobe veľa.

Na záver len toľko, že hoci materská dovolenka nie je dovolenkou, je to ideálna príležitosť spoznať samu seba, odhaliť netušené stránky vlastnej osobnosti a naučiť sa veľa vecí. Namiesto sťažovania sa na to, aké je to frustrujúce a ubíjajúce tráviť dni zavretá medzi štyrmi stenami, skúsme tento čas využiť čo najlepšie, veď v živote sa napracujeme ešte dosť!