Detské ihriská, áno či nie?

Napíšem dnešný zážitok, kým mi ešte dostatočne rezonuje v hlave.

Minulý týždeň som sa na Modrom koníkovi začítala do diskusie o detských ihriskách. V skratke  - mamičky v nej opisovali svoje skúsenosti s ihriskami a pieskoviskami, zdôvodňovali / obhajovali svoje rozhodnutia, prečo tam s deťmi chodievajú či naopak ich zďaleka obchádzajú. Spočiatku sa mi zdali príspevky typu „ja ihriská ignorujem, sú zničené, špinavé a pre moje dieťa nebezpečné“ príliš emotívne, prestrelené a priznám sa, aj hlúpe. Ja si totiž neviem predstaviť, kam by som s Veronikou cez deň chodila, ak nie na ihrisko medzi deti. Vyšantí sa tam na šmykľavke,  vybehá, vyhrá v piesku, nadväzuje sociálne kontakty s inými deťmi. Učí sa komunikovať, požičať si hračky, podeliť sa o tie svoje,  nadväzuje prvé kamarátstva. Neuvedomila som si však jednu vec. Bývame na dedine, ihrisko na našom sídlisku je takmer nové, má iba šesť rokov, je oplotené, čisté, ak tam niečo aj zabudneme, na druhý deň to tam vždy nájdeme. Každá mamina tam zaobstarala nejaké formičky do piesku, lopatky či hrabličky, vedierka, lopty... a platí, že čokoľvek si tam deti prinesú, je v tej chvíli spoločné. Sme relatívne malé sídlisko, prevažne rodiny s maličkými deťmi do päť rokov, všetci sa poznáme aspoň z videnia. To znamená, že ihrisko zatiaľ neohrozujú nájazdy nevybúrených teenagerov, lebo ich tu nemáme a pre tých z dediny je naše sídlisko asi „od ruky“ . Plot a bránička s poistkou zasa aspoň v rámci možností chránia ihrisko pred tým, aby v ňom pobehovali a špinili psy a samozrejme, mamy sa nemusia báť, že deti z ihriska vybehnú na  ulicu.

Dnes sme boli na návšteve u mojej sestry a švagra v Bratislave a poobede sme sa s Veronikou vybrali na neďaleké ihrisko, ktoré sa nachádza v oplotenom areáli susediacom so škôlkou, kde okrem iného nájdete aj materské centrum, zubára, knižnicu a klub dôchodcov. Je to pomerne nový areál, veľmi príjemný,  trávnatý, v tieni vysokých líp a gaštanov. Veronika tam už bola a vždy tam ťahá, lebo je tam drevený vláčik, ktorý chce šoférovať. Ale keby ste ho videli! Keď bol nový, určite bol krásny, farebný, no teraz je popísaný hŕbou stupídnych odkazov typu „Ak máš penis väčší ako tri cm, tak sa podpíš“. Nenájdete na ňom hádam ani centimeter štvorcový, ktorý by nebol vyzdobený podobnými múdrosťami. Keď sme tam boli minule, ani sme sa tam nedostali, lebo bol permanentne obsadený vášnivo sa bozkávajúcim párikom násťročných, dnes bol pre zmenu čerstvo dopľutý a dochriakaný.  Pri hojdačke sme sa zasa čudovali, prečo je jeden zo štyroch hrubých povrazov takmer odtrhnutý. Pochopili sme, keď sa tam dohrnula skupina teenagerov, obsadili ju a grupa asi piatich ľudí sa divoko hojdala na hojdačke určenej pôvodne pre jedno, dve maličké deti tak, až sa drevený trám otriasal v základoch. Navyše hulákali, behali po ihrisku ako splašení bez toho, aby sa pozerali okolo seba. Človek sa nechtiac dozvedel aj to, čo vlastne nechcel. Napríklad, ktoré z dievčat má momentálne menštruáciu. Po zemi sa navyše váľali plastové fľaše a obaly z cukroviniek, ktoré Veroniku stále lákali a neustále ich zo zeme dvíhala, tak sme sa presunuli na iné ihrisko. Čiastočne zrekonštruované, pôvodne ešte z dôb socializmu. Chudobné, čo sa zariadenia týka, betónové s veľkým pieskoviskom, neoplotené. Asi preto som na ňom ešte nevidela deti a to sme tam už boli viackrát. Možno ovplyvnená spomínanou diskusiou som sa naozaj bála, čo Veronika pri  hre v tom piesku nájde. Sklo, použitú injekčnú striekačku, kondóm  alebo prinajlepšom výkal?

Ak ihriská na našich dedinách a v mestách vyzerajú podobne, je mi smutno. Investuje sa do ich výstavby, rekonštrukcie a napokon všetko úsilie vyjde navnivoč, lebo ich neprispôsobiví a nevybúrení hlupáci zničia. A verte, dokážu to urobiť priam bleskovo. Už chápem, čo tie mamičky z diskusie mali na mysli a keby som bola na ich mieste, tiež by som s dieťaťom radšej chodila do parku, k jazeru či do lesa. Som rada, že ja zatiaľ  nemusím hľadať iné alternatívy, no núti ma to premýšľať, čo sa stane s tým našim ihriskom o pár rokov, keď miestne deti budú mať -násť. A možno ma v skutočnosti viac trápi to, či aj z tých detí vyrastú takí teenageri, akých som zažila dnes. Úprimne sa toho bojím.

Dobrý pocit

Poobede, niečo po tretej a Veronika spí! Naozaj. Samotné uspávanie trvalo vyše hodiny, no nedalo sa inak. Padala od únavy, ale dostať ju do postele bol takmer nadľudský výkon. Teraz mám teda voľno a čakám, kým sa prebudí, aby sme mohli ísť von a využiť toto celkom pekné počasie, keď po dvoch veterných dňoch zavládol pokoj. Navyše mám zo seba dobrý pocit, lebo som doobeda popri nej stihla povysávať a poumývať podlahu v celom byte, oprať jednu práčku a uložiť do skríň prádlo z dvoch sušiakov. Na obed som za výdatnej Veronikinej asistencie uvarila iba polievku z baby špenátu, čo od pondelka čakal na svoju príležitosť v chladničke, hlavný chod - kuracie s olivami, paradajkami, cesnakom a mozzarrellou plus ryža sme dojedali zo včera.

Mám dobrú náladu a kopec energie a premýšľam, či za to môžu tehotenské hormóny alebo zmena stravy, keď som do nej zaradila viac orechov, ovocia a zeleniny a ubrala mäsa a sladkostí. Akosi viac stíham a som menej unavená, menej spím a takmer nič ma nerozhádže. Ani minimálne desaťkrát denne rozliaty pohár vody, ani večne sa donaha vyzliekajúce dieťa, ani neustále sa váľajúce hračky po celom byte, na ktoré občas bolestivo stúpim, no ani nič. Možno ma energiou nabil predĺžený víkend na Kysuciach. Bolo výborne: navštívili sme po dlhšom čase mojich starých rodičov, u ktorých sme strávili jedno báječné popoludnie, boli sme v lese a teraz nás v mrazničke teší päť balíčkov mrazených hríbov, varil sa kotlíkový guláš z diviny, veľa sa jedlo, zabávalo. Veronika sa vyšantila s dedkom a babkou v záhrade, tradične cvičila ich psa a sliepky, babrala sa v hline, kamienkoch a piesku, hádzala kamene do potoka... nezastavila sa ani na minútu. Navyše je tam úplne iný vzduch ako tu na juhu. Chladný, svieži, voňavý. Teploty nad ránom klesali až k nule, dosť pršalo, listy na stromoch sú už dávno žlté, padajú. Mala som pocit, že sa tam práve začína november. Dedkovci už po večeroch musia kúriť v peci, kým my máme v byte stále vyše 24 stupňov. Darmo - iný kraj, iný mrav. Aj v tomto prípade.

A tu ešte foto z popoludnia u prastarých rodičov:

Veronika prikladá polienko do pece, aby sa neskôr mohol v rúre upiecť koláčik.

Prababka pri príprave koláča z kysnutého cesta. Veronika jej pomáha a za asistencie dedka pracuje na vlastnom "koláčovom" projekte. Mimochodom, koláče sa podarili a všetkým veľmi chutili. Aj tá Veronikina mini verzia.

Majte pekný zvyšok týždňa!

Upršaný deň

Včera takmer celý deň pršalo, nedalo sa nikam ísť, tak sme si užili deň doma. Okrem toho,  že sme si veľa čítali knižky a pozerali rozprávky, hrali sme sa s hračkami, stihli sme aj navariť dobrý a zdravý obed a napiecť koláče. Tu je krátka fotoreportáž:)

Veronika pri príprave obeda:  rybka, zemiaky a baby karotka na olivovom oleji. Trochu bylinkového grilovacieho korenia, tymiánu z nášho balkóna a šups s tým do rúry!

Trošku sme sa pohrali s dekoráciami v byte a tie letné sme zamenili za jesenné. Obrus "list" narýchlo vystrihnutý zúbkovanými nožnicami, látka s jesennými motívmi listov je z Ikey. Hádam nám vydrží aspoň jednu sezónu. Inšpirovala som sa na nejakom blogu, no žiaľ si nepamätám kde presne a tak nedokážem uviesť zdroj.

Ňufko a Pufko sa ukladajú na poobedňajší spánok. Zeleného Ňufka som ušila ako dekoráciu ešte na Veľkú Noc a počas toho úplne najhorúcejšieho letného dňa, keď sa teplota v našom byte vyšplhala na rekordných 32 stupňov Celzia a my sme sa veľmi nudili, som k nemu narýchlo spichla modrého Pufka. A aby im teraz nebola zima, majú aj vankúšik a teplú perinku. Z babkiných starých závesov:)

A stihli sme napiecť aj makové záviny. Recept je veľmi rýchly, jednoduchý a závin chutí famózne. 

My zajtra vyrážame smer Kysuce, čaká nás rodinná oslava. Už sa teším. No predtým musím ešte dokončiť darček pre oslávenkyňu. Sadám preto za šijací stroj a do večera sa odtiaľ ani nehnem:)
Pekný zvyšok týždňa. Užívajte si jeseň, je krásna:)

Jeseň, pani bohatá...

   zdroj: ozealglasses.co.uk via Pinterest.

Milujem jeseň. Úplne najviac. Moje počasie je, keď je vonku tmavo, zachmúrene, fučí vetrisko a studený dážď bubnuje na okenné parapety. Rada sa na ten nečas pozerám spoza záclon alebo z bezpečia nášho zaskleného balkóna. K tomu sa hodí už len domáca pohoda, mäkké svetlo lámp, jablkový koláč v rúre a horúci slivkový čaj s medom. Práve počas takýchto dní mám najväčšiu chuť niečo tvoriť, vypekať a variť, čítať knižky, čo som celé leto odsúvala. A potom, keď prestane pršať, zababušená do šatky či šálu, v hrubej mikine a gumákoch aj s Veronikou vybehnúť von. Sezónu skákania po kalužiach sme začali minulý týždeň a odvtedy sme si to niekoľkokrát zopakovali. Veronika je šťastná prešťastná, keď môže dosýta skákať v mlákach alebo do nich hádzať kamienky. Už sa teším, ako budeme spolu zbierať farebné listy, gaštany, ak sa podarí, alebo šípky a šišky. Doma potom z nich vyrobíme niečo kreatívne a dáme si na výstavku ako vždy. Ale aby ste si nemysleli, že mám rada iba daždivé dni. To vôbec nie! Úžasné sú aj jesenné slnečné dni, keď je síce chladno, ale vzduch nádherne vonia horami, zeminou či hríbami a v povetrí lietajú pavučinky. Och, ako ja ľúbim jeseň!

Práve teraz sa vonku ochladilo a začalo pršať. Mali sme síce naplánovanú prechádzku, ale celkom rada zostanem doma a vymyslíme si s Veronikou náhradný program. Niečo kreatívne. Už aj vyťahujem šijací stroj:) A zajtra si upečieme hruškový koláč.

Z víkendu na chalupe

V sobotu sme mali veľké rodinné stretnutie na chalupe. Zišla sa takmer celá rodina. Počasie vyšlo, vonku svietilo celý deň slniečko a teploty sa šplhali vysoko ako v lete. Vytiahli sme teda stoly von a obedovali v záhrade, no a poobede väčšina z nás vyrazila do dediny, kde sa konali slávnosti spojené s vinobraním. Veronika na čele zástupu samozrejme. Užila si skákanie na nafukovacom hrade, jazdu na poníkovi, cukrovú vatu, lízanku aj medovník. Kúpila si balónik a od nás aj starých rodičov dostala zasa háčkované čiapky - jednu na jeseň, druhú na zimu. Ja som si zas kúpila včeliu kozmetiku - šampón a dve mydlá. Pán v stánku tvrdil, že všetko je čisto prírodné, tak verím, že ma neoklamal:) Samozrejme nechýbala ani ochutnávka burčiaka (ja nie!) a obligátne párance. Večer sa ešte dlho sedelo v záhrade, grilovalo sa mäsko, klobásky, či zelenina, vyhrávalo na harmonike a fujare. Výborne mi tam bolo, škoda, že to celé tak ubehlo.

Veronika v záhrade. Kým J. s ocom oberali jablká, hrušky a hrozno, ona usilovne zbierala kvety do vázy.

Jabloň presvietená slnkom. Milujem takéto zábery. 

Na chalupe je toľko veľa ružových kríkov! Sú staré, s veľkými tŕňami, ale kvitnú krásne.  

Ráno po zobudení Veronika ako prvý zháňala medovníček:)