streda 25. septembra 2013

Dobrý pocit

Poobede, niečo po tretej a Veronika spí! Naozaj. Samotné uspávanie trvalo vyše hodiny, no nedalo sa inak. Padala od únavy, ale dostať ju do postele bol takmer nadľudský výkon. Teraz mám teda voľno a čakám, kým sa prebudí, aby sme mohli ísť von a využiť toto celkom pekné počasie, keď po dvoch veterných dňoch zavládol pokoj. Navyše mám zo seba dobrý pocit, lebo som doobeda popri nej stihla povysávať a poumývať podlahu v celom byte, oprať jednu práčku a uložiť do skríň prádlo z dvoch sušiakov. Na obed som za výdatnej Veronikinej asistencie uvarila iba polievku z baby špenátu, čo od pondelka čakal na svoju príležitosť v chladničke, hlavný chod - kuracie s olivami, paradajkami, cesnakom a mozzarrellou plus ryža sme dojedali zo včera.

Mám dobrú náladu a kopec energie a premýšľam, či za to môžu tehotenské hormóny alebo zmena stravy, keď som do nej zaradila viac orechov, ovocia a zeleniny a ubrala mäsa a sladkostí. Akosi viac stíham a som menej unavená, menej spím a takmer nič ma nerozhádže. Ani minimálne desaťkrát denne rozliaty pohár vody, ani večne sa donaha vyzliekajúce dieťa, ani neustále sa váľajúce hračky po celom byte, na ktoré občas bolestivo stúpim, no ani nič. Možno ma energiou nabil predĺžený víkend na Kysuciach. Bolo výborne: navštívili sme po dlhšom čase mojich starých rodičov, u ktorých sme strávili jedno báječné popoludnie, boli sme v lese a teraz nás v mrazničke teší päť balíčkov mrazených hríbov, varil sa kotlíkový guláš z diviny, veľa sa jedlo, zabávalo. Veronika sa vyšantila s dedkom a babkou v záhrade, tradične cvičila ich psa a sliepky, babrala sa v hline, kamienkoch a piesku, hádzala kamene do potoka... nezastavila sa ani na minútu. Navyše je tam úplne iný vzduch ako tu na juhu. Chladný, svieži, voňavý. Teploty nad ránom klesali až k nule, dosť pršalo, listy na stromoch sú už dávno žlté, padajú. Mala som pocit, že sa tam práve začína november. Dedkovci už po večeroch musia kúriť v peci, kým my máme v byte stále vyše 24 stupňov. Darmo - iný kraj, iný mrav. Aj v tomto prípade.

A tu ešte foto z popoludnia u prastarých rodičov:


Veronika prikladá polienko do pece, aby sa neskôr mohol v rúre upiecť koláčik.


Prababka pri príprave koláča z kysnutého cesta. Veronika jej pomáha a za asistencie dedka pracuje na vlastnom "koláčovom" projekte. Mimochodom, koláče sa podarili a všetkým veľmi chutili. Aj tá Veronikina mini verzia.

Majte pekný zvyšok týždňa!

Žiadne komentáre: