Večerné správy z našej domácnosti

Je pol desiatej večer, vegetím si pred televízorom a užívam si ten pokoj. Veronika spí už od siedmej. Zaspala bleskovo, čerstvo vykúpaná, ale nenajedená, nevycikaná, s neumytými zubami. Ani si nepamätám, kedy sa nám naposledy stalo, že zaspala tak skoro. Možno iba ako pár mesačné bábätko, inak to nie je rozhodne jej štýl. Chodím sa na ňu neveriacky pozerať, či je v poriadku. Teplotu zvýšenú nemá, spokojne odfukuje. No neverím:)

Čakám, kedy začnú Nákupné maniačky. Aj vy to pozeráte? Ja viem, prízemnosť, ale aj tak v telke nič lepšie nebeží a ja rada nakúkam iným do šatníka. No a potom s kamarátkami ochkáme a achkáme, že čo všetko majú iné ženy doma, koľko handier, kabeliek, topánok a kde k tomu prišli. Hlavne tie mladé žubrienky. Niekedy sa s mojimi troma pármi lodičiek a pár vecami v skrini cítim menejcenne. Napriek tomu ma to stále baví pozerať a čo to som sa o móde už aj priučila:) Inak nepozerám nič. Správy nemôžem, to sú len samé vraždy, nehody, politické prestrelky, choroby, samé nepríjemnosti. Nekonečné seriály ma nebavia, ani predvídateľné zápletky, ani slabé herecké výkony, ani nekonečný počet reklám medzitým, ani nekonečný počet dielov. Kam zmizli dobré filmy? Ešteže existujú knihy. Pri Veronike nestíham už toľko čítať čo kedysi, teda ak nerátame kopec rozprávkových a obrázkových knižiek, ktoré spolu s ňou denno-denne  prelúskam.
Vyhodnotila som, že veľa zo svojho minima voľného času premrhám na internete. Čítaním mnohých blogov, pozeraním obrázkov na Pintereste, na facebooku,... mám silnú vnútornú potrebu obmedziť tieto aktivity a stráviť voľné chvíle užitočnejšie. Predstavujem si to tak, že na nete by som nebola každý  každučký večer (do polnoci!) ako doteraz, ale napríklad len každý druhý a cez víkend vôbec. Dá sa to?

Chcem si viac čítať - knižky z mojej knižnice, encyklopédie, knihy o výchove a psychológii, dobrú beletriu. (Koľko dobrých kníh som objavila na Gorile a v Martinuse... všetky ich chcem!)
Chcem sa naučiť háčkovať. Oprášila som háčik a skúšam to zas a znova, ale som celá drevená. Inštruktážne videá mám napozerané, teoreticky presne viem, čo mám robiť, ale keď príde na lámanie chleba, mám obe ruky ľavé. Nie a nie pichnúť háčik do toho správneho očka napríklad:( Ešte sa nevzdávam, skúšam stále dookola a potom háčik so zúfalstvom odkladám, že možno zajtra to vyjde.
Chcem viac šiť. Hrozne ma to baví. Problémom je to, že večer  (po dvadsiatej druhej) nemám kde šiť, lebo v spálni spí Veronika a v obývačke Janko pozerá televízor. No a cez deň mám pohotovú asistentku, ktorá sa zabáva tým, že neustále rozsvecuje a zhasína svetielko na stroji, rozhadzuje po byte nite a látky, občas mi ukradne nožnice a zastrihne do kadečoho v dosahu vrátane vlastných teplákov, najradšej má hru so špendlíkmi s farebnými hlavičkami, alebo kým si ja veselo šijem, niekde sa "zašije" aj ona a niečo vyvedie. ((Napríklad napchá plastelínu do vetracích mriežok set.top-boxu alebo popíše televíznu obrazovku voskovkami.) Včera som šila kapsár na postieľku a zabralo mi to celý deň. Nedalo sa inak, len po častiach. Zistila som, že dôležité je nepodceniť prípravu. Dopredu všetko nachystať, vymerať, predpripraviť a potom už len bleskovo šiť. Bude lepšie. O pár rokov.

Inak už začínam myslieť na vianoce - na dekorácie, na darčeky. Čo komu kúpiť, vyrobiť tak, aby potešilo. V duchu si zostavujem štedrovečerné menu, plán na pečenie, upratovanie. Tento rok to bude kvôli mojej tehotenskej cukrovke pomerne náročné, mám značné obmedzenia, ale predsa len niečo navarím a napečiem. Najviac si lámem hlavu aj tak s darčekmi.Chcela by som mať hotovo v predstihu, aby som v decembri s vyloženými nohami mohla oddychovať a duševne s pripravovať na pôrod a veci s tým súvisiace a nie zbesilo behať po preplnených obchodoch a brať, čo mi príde pod ruku, len aby pod stromčekom nebolo prázdno. Začala som kníhkupectvami a hračkárstvami. Neverili by ste, aké je ťažké kúpiť dieťaťu dobrú knihu. V mnohých sú rozprávky na úkor ilustrácií prerozprávané doslova otrasne, skomolené, zostručnené, no hrôza. A hračiek je tiež na trhu bilión, ale vybrať z nich niečo, čo deň po štedrej večeri dieťa nehodí do kúta, kde to aj zostane, je umenie. V každom prípade, do konca novembra chcem mať hotovo. Nakúpené, zabalené, dobre schované:)

Koniec správ. Pekný večer.