Lovci a zberači.

Som v treťom trimestri, ešte celkom čerstvo. A "trpím" syndrómom hniezdenia. Zatiaľ, čo v prvom tehotenstve som zhŕňala a chystala vecičky pre bábätko, tentokrát ma to postihlo inak. Povedala by som, že celkom naopak. Po Veronike som všetky vecičky odložila a tak kupovať nie je čo a len tak z rozmaru mínať peniaze na ďalšie miniatúrne bodynká a šatočky nehodlám. Kúpila som akurát šatku na nosenie a v pláne je ešte elektronická pestúnka. Ale nie o tom som chcela...Tento raz prežívam hniezdenie tak, že kritickým okom hodnotím každý kút v našom byte a dospela som k záveru, že všetkého je priveľa. Priveľa kníh, ktoré zapadajú na policiach prachom, priveľa časopisov a starých študijných materiálov v úložných boxoch, ktoré čakajú neviem na čo, skrine prepchaté oblečením, pritom mnohé sme nemali  na sebe aj niekoľko rokov, priveľa topánok, šuflíky preplnené kadečím, čo sa vraj ešte môže hodiť... pokračovať by sa dalo ešte dlho.

A práve teraz, keď sa intenzívne zaoberám tým, ako sa zbaviť všetkých zbytočností a "prevzdušniť" náš životný priestor, sa mi dostalo do rúk aj viacero článkov s tematikou minimalizmus a návodov na to, podľa akého kľúča triediť a zbavovať sa vecí. Akoby som ich priťahovala. (Toto  sa už určite stalo aj vám.)
Tak som sa teda do toho dala. Aj s Jankom. Pekne po poriadku... a ešte stále sme v procese "posúvania ďalej".

Pretriedili sme si topánky a oblečenie. Veľa šatstva šlo do zberného kontajneru, niečo sme darovali príbuzným, niečo som zavesila na net a pokúšam sa to predať, niečo zrecyklujem a ušijem z toho hračky, z niektorých kúskov sa stali handry na upratovanie, niečo sme jednoducho vyhodili do smetí.
Poprezerala som si stohy časopisov, ktoré stále odkladám v domnení, že mnohé články ešte poslúžia a napokon som veľkú väčšinu z nich vyhodila, Zdravie poputuje k mojej mame, časopisy o móde a kozmetike zasa svokre, nechala som si iba časopisy o deťoch / výchove a tie kreatívne. Knihy som tiež podrobila kritike. Zopár som venovala našej obecnej knižnici, niektoré chcem predať, niektoré putovali ďalej v rámci rodiny. Vytriedila som aj všetky poličky s kozmetikou a čistiacimi prostriedkami a zbavila sa všetkého, čo bolo navyše. Teraz mám v kúpeľni iba tie nevyhnutné produkty a som s týmto stavom nadmieru spokojná:) Rovnako zmizli z políc všetky sošky, ozdôbky a hlúpostičky, čo sme si podonášali z výletov a dovoleniek ako suveníry, prípadne sme ich podostávali ako darčeky. Tie som nevyhodila, iba schovala do vstavanej skrine v kartónovej škatuli a premýšľam, čo s nimi. Neverili by ste, ako rýchlo sa dá utrieť prach, keď nemusíte stále dvíhať každý jeden malý kúsok.

Toto bolo zopár príkladov na ilustráciu. Mohla by som ešte písať o tom, koľko nepotrebných vecí človek doma skladuje s nádejou, že sa ešte zídu. Od papierových škatúľ až po nefunkčnú elektroniku. Sme lovci a zberači. Zistila som aj, že veľa vecí uchovávame kvôli nostalgii. Máme v súvislosti s nimi pekné spomienky, dobre nám slúžili, je nám ľúto ich vyhodiť. Veríme, že do šiat ešte schudneme, že sa topánky vrátia do módy a pod. Treba sa odosobniť, pozrieť sa na ich funkčnosť s nadhľadom, veľa si argumentovať, protirečiť a potom to už ide...toto zostane, toto preč... čaká  ma ešte veľa práce:) Ale ten pocit je na nezaplatenie. Poznáte to?

Rovnako som si dala záväzok, že nebudem nakupovať bez rozmyslu. Radšej menej a nadčasovo. Sama som zvedavá, dokedy ma to bude držať.